Inscenace Hamlet v režii Martina Čičváka měla v brněnském Národním divadle premiéru v květnu letošního roku a je tak druhou inscenací Hamleta, kterou minulá sezona v moravské metropoli přinesla.

Koncom roka 2023 mala v pražskom Divadle X10 premiéru inscenácia režiséra Dušana Davida Pařízka s názvom Na západní frontě klid/Zelené koridory s podtitulom Diptych 1918/2022. O vojácich a uprchlicích. Ide o adaptáciu kultového románu nemeckého spisovateľa Ericha Marie Remarqua a súčasného dramatického textu ukrajinskej autorky Natalie Vorožbyt. Obe diela tematizujú vojnové konflikty, ktoré otriasli (a stále otriasajú) nie len svetovým geopolitickým usporiadaním, ale predovšetkým zasiahli ľudské životy tých, ktorí si ich vznik nevybrali. 

Najznámejšia opera Antonína Dvořáka, Rusalka, sa v apríli 2024 dočkala v Národnom divadle Brno po dvanástich rokoch nového uvedenia. „Lyrická rozprávka“ Jaroslava Kvapila o vodnej víle ochotnej obetovať svoju nadprirodzenosť i hlas z lásky k princovi, azda nie je pre nikoho úplne neznáma. Nová režijná koncepcia Davida Radoka ju však od fantaskného pozlátka oprosťuje, predostierajúc príbeh o víle prahnúcej po svete ľudí ako svedectvo o ľudskej nedokonalosti, zrade, generačnej traume či bezhraničnej túžbe po pochopení a blízkosti.

V januári minulého roka uviedol Eduard Kudláč, režisér a umelecký šéf Mestského divadla Žilina, na svojich kmeňových doskách svetovú premiéru inscenácie Táto izba sa nedá zjesť. Tá je dramatizáciou úspešnej novely začínajúcej slovenskej autorky Nicol Hochholczerovej. Po inscenovaní hry nemeckého spisovateľa a prekladateľa Thomasa Melleho s názvom Naše fotky, ktorá mala svoju slovenskú premiéru 30. októbra 2021, tak ide o Kudláčov druhý inscenačný počin, odkrývajúci tabuizovanú tému sexualizovaného násilia a zneužívania detí a dospievajúcich osôb. Obe spomínané inscenácie pritom zapadajú do dramaturgického plánu žilinského divadla, ktoré sa už niekoľko rokov pokúša uvádzať tituly, venujúce sa rôznym spoločenským, politickým či rodovým problematikám, akými sú napr. radikalizácia mládeže, útlak patriarchátu alebo sexuálne a rodovo podmienené násilie.

Nahlédnutí za okna bytu obyčejného i neobyčejného. Do života lidí neobyčejně obyčejných. Inscenace Nie sme doma intimně a poeticky mapuje nejen život slovenského hudebníka Deža Ursiniho, ale tak trochu vypráví příběh každého z nás.

Adaptáciu hry Koncert na želanie nemeckého dramatika Franza Xavera Kroetza uviedlo vo februári 2023 Slovenské národné divadlo. Pôvodný divadelný text je iba libretom bez replík s popisom konania slečny Raschovej, prežívajúcej svoj večer bežnej všednosti. Režijného spracovania tejto nekonvenčnej predlohy sa s dôvtipom a výnimočným citom pre detail chopila režisérka Kamila Polívková, predostierajúc mĺkvu štúdiu samoty, v ktorej počas jednej hodiny trvania predstavenia nie je troma hlavnými aktérkami vyslovené jediné slovo.

Každý druhý človek pozná tú nesmiernu vnútornú potrebu, dimorfnú expresiu istej rozkošnej agresie, ktorú pociťuje hľadiac na malé až prílišne roztomilé šteniatko či bábätko. Najradšej by mu od samej tej lásky a chutnučkosti rozpučil telíčko, násilím sentimentálnosti oddelil hlavičku od zvyšku tých maličkých orgánikov a nechal si ju len pre seba a svoje osobné potešenie.

Človek musí byť opitý, aby zvládol energetický stret s Bohom, avšak keď raz začuje jeho šepkanie (či plač) vo svojom srdci, nikdy nie je schopný tak úplne vytriezvieť. Pozlátok dovtedy etablovanej existencie sa rozchádza s dekompozičným videním sveta pod vplyvom alkoholu. Máme teda hľadať univerzálne spirtuálno v kostoloch a mešitách, alebo na „bezbožnom“ dne pohára?

Jak bych mohl zapomenout? Mohl, my všichni můžeme. Hra Otec současného francouzského dramatika Floriana Zellera se po celosvětovém úspěchu dostává i do Divadla Petra Bezruče, které nám nabízí citlivou a chápavou sondu do mysli stárnoucího člověka.

Prvním titulem v repertoáru 49. sezóny HaDivadla s názvem Konec iluzí je inscenace Jenom konec světa stejnojmenného dramatu francouzského dramatika Jeana-Luca Lagarce. Pod režií je podepsán umělecký šéf HaDivadla Ivan Buraj, dramaturgicky inscenaci připravil nový kmenový dramaturg divadla Milo Juráni ve spolupráci s Annou Prstkovou.

Slovácké divadlo se snaží na své scéně kromě činoherních představení uvádět i muzikálové produkce. V minulosti sáhli například po muzikálu Chicago, Sugar (Někdo to rád horké) nebo Carmen. V roce 2021 uvedli jedno z nejvíce ikonických děl 20. století, Jesus Christ Superstar Andrewa Lloyda Webbera a Tima Rice. Režie této notoricky známé rockové opery, v přebásnění Michaela Prostějovského, se ujal Dodo Gombár. S poměrně malým ansámblem a živou kapelou připravil pro diváky komornější zpracování klasického titulu.

Obávaná bylinkárka 21. storočia obcujúca s diablom, údajná žena len menom, riaditeľka prestížneho Alzheimerovho inštitútu vybudovaného ,,temnou mágiou“ a jej nevydarené zaklínadlo komunikačného šumu a (ne)mohúcnosti ospravedlnenia sa. Národné divadlo Brno pozýva na verejný inkvizičný proces v režijnej kompetencií Lukáša Brutovského, ktorý by rozhodne spôsobil chvenie zátylku i obávanému pánovi Kramerovi a zaručil inšpiráciu na nejednu kapitolku motivačnej literatúry stredovekej inkvizície.

Čo keby sa Júlia nerozhodla zomrieť? Čo keby to bol moderný balet? A Radiohead! V roku 2005 vytvoril rumunský choreograf Edward Clug novú interpretáciu Shakespearovho príbehu, Radio and Juliet. V priebehu rokov zožala celosvetový úspech a od 8. augusta 2020 je aj v repertoári Národného divadla Brno v réžii samotného autora.

V posledných rokoch sa téme sexuálneho a rodovo podmieneného násilia venuje čoraz viac pozornosti. Do celospoločenského diskurzu sa rozhodlo zapojiť aj Národné divadlo Brno, ktoré už v roku 2023 uviedlo svetovú premiéru dramatického debutu Mareka Šindelky s názvom Feminista. V réžií Aminaty Keita sa inscenácia pokúša odkryť rôzne roviny sexuálneho útlaku vo vysokoškolskom prostredí.

Neurotická láska, snaha ohňa ukojiť túžbu vody, vzťah poézie a prózy, čas srdca v (ne)čase slova povojnovej Európy. Divadlo Husa na provázku uvádza snovú, krásou slova a mnohovýznamovosťou vizuálu presýtenú inscenáciu Čas srdce, vzniknutú na základe korešpondencie Ingeborg Bachmannovej (Sylvie Kee Krupanská) s Paulom Celanom (Dominik Teleky). Symbolicky odkrýva okolnosti ich milostného vzťahu prepleteného spoločnou intímnou traumou, snahy nájdenia útočiska v tom druhom, natoľko odlišnom človeku a neschopnosti bytia spolu, no ani bez seba.