„Vari moje srdce doteraz ľúbilo? Zriekni sa, zrak! Pretože som do tohto večera nevidel väčšiu krásu.“

Čo keby sa Júlia nerozhodla zomrieť? Čo keby to bol moderný balet? A Radiohead! V roku 2005 vytvoril rumunský choreograf Edward Clug novú interpretáciu Shakespearovho príbehu, Radio and Juliet. V priebehu rokov zožala celosvetový úspech a od 8. augusta 2020 je aj v repertoári Národného divadla Brno v réžii samotného autora.

Podľa očakávaní je v inscenácii láska, je tam boj, je tam rozpor a je tam smrť. Sú tam emócie. A svetlá! Tradičné prerozprávanie príbehu osudom prekliatych milencov však nečakajte. V prvých minútach môže mať obecenstvo sklon k hľadaniu paralel medzi príbehom, ktorý pozná. To však (ideálne) vyprchá po prvých pohyboch Se Hyun An, ktorá stvárnila Júliu. V momente, kedy diváci a diváčky upustia od pôvodnej predstavy o shakespearovskej tragédii a tradičnom balete, môže nastúpiť snaha hľadať prehnane sofistikované spojenie Radiohead a príbehu Rómea a Júlie. I keď sú momenty, kedy sa texty piesní prelínajú s tým, čo sa deje na scéne, takéto upnutie bráni uchopeniu celkového zážitku diela. Aj keď sú v programe postavy pomenované jednoducho Muž a Žena, nie je zložité pochopiť, kto je Rómeo, či Mercutio. Ako sám autor uviedol, hlavným cieľom tejto spolupráce bolo navodenie určitej atmosféry, skôr ako zhoda príbehu s textami piesní. Pretože práve to je obecenstvu, mimo rozprávania, ponúkané. Melancholická, no vypätá atmosféra. Citmi nabitý zážitok. Všetko na scéne je účelné.

Zozačiatku sa môže zdať, že pohyby tanečníkov sú trochu strojené. Po chvíli je jasné, že je to zámer. Postavy sú totiž ovládané osudom, skôr ako by bol na vine nedostatok vášne. V momente, kedy sa na javisku objavujú všetky postavy naraz, je ich synchronizácia dych berúca. Od ladných pohybov rúk v pomalších pasážach, kedy sú Rómeo a Júlia spolu sami, až po priam breakdancové choreografie v dynamických častiach príbehu, akým je napríklad bál, ktorého sa zúčastňujú všetky postavy. To všetko je umocnené jednoduchosťou kostýmov, absenciou kulís a prácou s osvetlením. Choreografia na javisku je miestami striedaná a prelínaná projekciou v pozadí, originálnymi čiernobielymi zábermi od Edwarda Cluga, ktoré ukazujú detaily častí tiel postáv a scén.

Záverečná scéna so samovraždou je v inscenácii takisto zmenená. A síce, namiesto jedu sa objavuje citrón. Zároveň skutočnosť, že Júlia sa na konci rozhodne nezomrieť nevedie k rozvíjaniu deja, ale skôr podnecuje k rozjímaniu. Koniec bez konca, dalo by sa povedať. Záver, ktorý je dôkazom toho, že nič v hre nemusí byť také, ako očakávame. Je úlohou diváka, aby sa zamyslel nad Júliiným osudom. Naša tendencia všetko vysvetľovať rozumom tu možno nenájde uplatnenie. Možno sprievodný program v podobe besiedky pre detských a mladistvých divákov tesne pred predstavením nie je najhorší nápad aj pre dospelých...

Dva zdanlivo k sebe nepatriace. Rocková hudba a balet. Radiohead a Mahenovo divadlo. Rómeo a Júlia. Príbeh, ktorý pozná snáď každý. Príbeh, ktorý má nespočetne veľa spracovaní, od animovaných rozprávok po muzikály. Je jedno, ktorú verziu sledujete alebo čítate, motív lásky je univerzálny a v tomto pojatí až transcendentálny. Radio and Juliet možno nepracuje s tradičným rozprávaním deja, ani s tradičným javiskom a hudbou. Stále je však prítomné stretnutie dvoch svetov a krása, ktoré toto spojenie prináša. Spojenie, ktoré nie je stávkou na istotu a bezpečie. Pretože vatou vystlané bezpečie je istou zárukou neúspechu a emočnej smrti. Príbeh veronských milencov nie je v žiadnom prípade bezpečný, rovnako tak nie je bezpečné takto odvážne pojatie klasiky a tradície. V nebezpečenstve však tkvie život, energia a elán. Tie inscenácii, v spojení so suverénnymi výkonmi performerov, rozhodne nechýbajú. Balet trvá približne hodinu, dojem z neho však pretrváva dlho po skončení.

Inscenácia má však jeden neprehliadnuteľný problém. A síce, že ju počas sezóny 2023/2024 hrajú len dvakrát.

Národní divadlo Brno – Edward Clug: Radio and Juliet. Réžia Edward Clug, scéna Marko Japejl, kostýmy Leo Kulaš, hudba Radiohead. Hrajú Arthur Abram, Se Hyun An, Shoma Ogasawara, Ilia Mironov, Dillon Pery, Robert Hyland, Glen Lambrecht. Premiéra 8. augusta 2020 v Mahenovom divadle. Písané z reprízy 20. novembra 2023.

Text vznikl v rámci kurzu Tvůrčí psaní a redakční práce na Katedře divadelních studií FF MU. Autor je studentem programu Dějiny umění.