V rámci desátého ročníku festivalu Dokořán do Brna již tradičně zavítal i plzeňský muzikálový soubor Divadla Josefa Kajetána Tyla. Ale zatímco na minulý ročník s sebou Plzeňští přivezli rakouskou císařovnu Sissi, tentokrát na prknech brněnského Městského divadla představili někoho velmi odlišného: Newyorčana Roberta a jeho přátele.

Pomyselnú bodku, či možno skôr výkričník, za dvadsiatym siedmym ročníkom festivalu Divadelní Flora Olomouc urobila inscenácia Juices z National Theater Mannheim, ktorá mala premiéru v júni roku 2023. Radikálnej rovnomennej hre, prekypujúcej osobnou skúsenosťou, od súčasnej poľsko-nemeckej dramatičky Ewe Benbenek, vtisla javiskovú podobu česká režisérka Kamila Polívková, predostierajúc vďaka svojmu podmanivému rukopisu plnému empatie a porozumenia sugestívny ponor do životnej skúsenosti prisťahovalkýň z východnej Európy.

Program siedmeho ročníka festivalu ZARÁZ zavŕšila na javisku Slováckého divadla v Uherském Hradišti inscenácia Opilí. Pôvodný text pochádzajúci z pera súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva je postavený na udalostiach a dialógoch noci plnej alkoholu, počas ktorej začína „jazykom opitých hovoriť samotný Boh“. Koncept opitosti nadobúda viacvrstvový význam, ktorý vo svojom spracovaní komplexne režijne uchopila Anna Davidová.

Představení Poslední zápas z Divadla Petra Bezruče zastalo roli vykopávače pro letošní ročník festivalu OST-RA-VAR. Autorkou předlohy je americká dramatička a televizní scenáristka Anna Ziegler. Drama v překladu Jitky Sloupové bylo uvedeno v září 2022 v režii Jiřího Pokorného a dramaturgii Anny Smrčkové, pro něž se jedná o druhou spolupráci po Venuši v kožichu, která byla uvedena v únoru stejného roku.

V rámci letošního dvacátého pátého ročníku festivalu ostravských činoherních divadel známém pod názvem OST-RA-VAR se představila inscenace Národního divadla moravskoslezského Marie Antoinetta. Její premiéra se uskutečnila 11. března 2023 v Divadle Antonína Dvořáka v režii Vojtěcha Štěpánka, jenž je společně s Pavlem Gejgušem a Markétou Bockovou jedním z autorů této divadelní dramatizace.

Kafkove diela často zobrazujú jedinca, ktorý sa ocitol v nelogickom systéme, proti ktorému nemá prostriedky ani zbrane. Na systém reaguje buď pasívne alebo aktívne. Aký je boj Jozefa K. proti byrokracii a súdnemu systému v inscenácií od Jana Holce v Divadle Petra Bezruče?

Katedra divadelních studií sa opäť hromadne vyberá na vandrovku za festivalovým dobrodružstvom. Tentoraz ide o dvadsiaty piaty ročník OST-RA-VAR-u, avantúru ostravských činoherných divadiel. Tretí deň začína Hornickými vdovami, po ktorých nasleduje ohnivá diskusia, načo naša púť pokračuje do Národního divadla moravskoslezského. Divadlo Antonína Dvořáka predstavuje svoju pomerne čerstvú Noru v réžii Pavla Gejguša. O čom je dnes v Ostrave škandinávsky príbeh spred 150 rokov?

Inscenácia Otec vychádzajúca z diela Floriana Zellera mala premiéru v Divadle Petra Bezruče v máji 2023. Jej reprízu sme mali možnosť vidieť počas štvrtého dňa tohto ročníka festivalu OST-RA-VAR. Režisér Jan Holec vo svojom spracovaní svetovo známej hry predkladá malý príbeh o odchádzaní jedného muža strácajúceho sa vo svojom vlastnom svete. Divákovi dáva možnosť stratiť sa spolu s ním, a tak približuje skúsenosť človeka s Alzheimerovou chorobou. Celá koncepcia inscenácie je krehká a intímna, ako odchádzanie samotné.

Svätoplukovo námestie, na ktorom sa nachádza Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre, už tretí deň žije divadelným festivalom Divadelná Nitra 2023. Všetky festivalové plagáty na uliciach smerujú k DAB-ku. Nedeľu otvárajú bábkové rozprávky v rámci Festivalu deťom. Hlavný program obsahuje tri predstavenia, Držať rieku, Púť M&H a Z morského dna.

V rámci druhého dňa festivalu Divadelná Nitra sme sa mali možnosť zúčastniť troch predstavení, ktoré v sebe niesli určité spoločné charakteristiky. Spájali ich témy ľudskej slobody, protestu či spätia osoby s miestom. Každá využila k sprostredkovaniu týchto ideí iné spôsoby. Všetky formy by zároveň bolo možné považovať za hraničné.

Súčasťou Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra je už tradične verejná debata týkajúca sa témy aktuálneho ročníka. V roku 2023 sa touto témou stali Ozveny, pričom aj z pohľadu organizátorov festivalu môže toto slovo nadobúdať rozličné konotácie. Výraznú ozvenu, aj keď nie zámerne, skutočne mala aj debata samotná, či už v doslovnom alebo prenesenom slova zmysle. Ostala v nás rezonovať ešte dlho po skončení. Rozhodli sme sa preto sprostredkovať samotný priebeh udalostí aj náš osobný na ne nadväzujúci rozhovor.

Divadelní spolek LokVar má na repertoáru již přes deset let pohádku, která si pravděpodobně nenárokuje víc než převyprávění klasického příběhu v hezkých kulisách s trochou odlehčujícího rodinného humoru, jak se na kvalitní loutkovou inscenaci sluší a patří. Kromě toho ale vyprávění o Sněhurce ozvláštňují ještě hlasováním o jeho podobě. Zapojení publika do hry ale zůstává ozdobou, která nejde pod povrch.

Inscenácia Destrukce Divadla X10 na Divadelnom festivale Kutná Hora dramaturgicky dopĺňala intenzívne debaty na margo klimatickej krízy. Akým spôsobom artikuluje problémy ekológie? A aké monštrá v sebe ukrýva?

Súbor LokVar, pôsobiaci od roku 2002 a o 17 rokov mladší FRAS sa stretli na Divadelnom festivale Kutná Hora 2023, pričom tvorili linku cielenú na miestne diváctvo s malými deťmi. Návštevníci a návštevníčky mali príležitosť spoznať dve divadelné zoskupenia, ktorých tvorbu spája skutočnosť, že tvorcovia a tvorkyne oboch tímov majú študentské korene na Katedře alternativního a loutkového divadla DAMU. Predstavenie od LokVaru sa na festivale časovo prekrývalo s Tancem dervišů Divadla na cucky. Je preto potrebné priznať, že som 15 minút pred jeho koncom odišla. Z toho dôvodu sa táto recenzia sústreďuje primárne na predstavenie od FRASu, pričom LokVar je spomínaný len okrajovo.

Deviaty ročník Divadelného festivalu Kutná Hora odštartoval novšou inscenáciou Slovenského národného divadla Budete mať luft!. Web festivalu nás oboznamuje s jeho cieľmi, ako aj prezentovať „autorské projekty reflektující současné palčivé společenské situace“, čo je z inscenácie Pavla Viechy a Martina Krča jasne čitateľné. Ide o umelecké zobrazenie tragickej noci v obci Pobedim, pri ktorej bolo roku 1928 násilne zavraždených šesť ľudí. Súčasnosť a pálčivosť témy prichádzajú na stôl po uvedomení, že ide o násilne zavraždených šesť ľudí, ktorí patrili do rómskej menšiny obyvateľstva.