Zakorenené KMENY v Redute

Na javisku Reduty sa postupne otvára svet siedmich členov rozličných subkultúr. Tí z práčky vyťahujú odevy, charakterizujúce kmeň, do ktorého patrili. Heavymetalové pogovanie, sprejovanie divadla i sexuálny grupáč predložil divákom režisér Braňo Holiček vo svojej druhej inscenácii Kmeny z voľnej trilógie, ktorej predchádzala Černá labuť a pokračovala v Roky a kroky.

Inscenácia vznikla ku výstave Kmeny 90 (2017) kurátorov Vladimira 518 a Ondřeja Chrobáka. Osem práčok, osem stoličiek, osem košov na oblečenie v zadnej časti javiska čakajú na ľudí. Siedmi herci prichádzajú do prostredia práčovne. Práve na takýchto verejných miestach sa často stretnú ľudia prichádzajúci z rôznych „kultúrnych ekosystémov“ za rovnakým účelom. Do práčky vkladajú svoje súčasné civilné oblečenie a všetci si v jednotných čiernych tielkach a spodnom prádle usadajú hľadiac na priebeh prania. Z pračiek neskôr vyťahujú kusy šatstva, ktoré si obliekajú a stávajú sa z nich reprezentanti metalistov, neohippiesákov, motorkárov, hiphoperov, hipsterov, tanečníkov či skalolezcov. Jednotlivé obrazy každého z hercov majú formu stand-up výstupu o tej subkultúre, ktorú zastupujú. Prezentujú ju ako kmeň, v ktorom si prešli dospievaním, a ku ktorému majú veľmi blízko. Práčka je v tomto prípade akýsi časostroj. Herci sa vracajú do svojho dospievania ešte pred opratím a začlenením do masy. Jednotlivo prichádzajú k mikrofónu v strede javiska a hovoria o svojich skúsenostiach, ako prežívali atmosféru kmeňa z pohľadu člena. Monológy sú doplnené o charakteristickú hudbu a ostatní herci mu v pozadí pomáhajú dotvoriť prostredie. Nie všetkým sa dá ľahko uveriť, že rozprávajú vlastný príbeh. Metalista (Roman Blumaier) si preto pomáha s fotkami z detstva. Vtipy sú v prípade motorkára (Martin Veselý) suchšie a gestá, ako aj tancovanie do hudby a jej vnútorné prežívanie je trochu mechanické.

Nikola Tempír vytvoril nemeniacu sa scénografiu doplnenú o projekcie citátov na stene oproti divákom s projekciou obrazov točiaceho sa prádla v práčke. Tá sa mení na malú televíziu. Samotné subkultúry sú výrazné svojim oblečením, správaním, hudbou, ale aj prostredím, v ktorom sa zdržiavajú. Výprava vkladá sedem rozličných subkultúr, ktoré sú predstavované hercami, do neutrálneho prostredia. Tým scénograf predchádza komplikovaným zmenám scénografie v mikropauzách s technikmi na javisku a hudbou v pozadí.

Výprava inscenácie využíva moderné technológie, pretože aj tie sú úzko späté s viacerými kmeňmi. Počas koncertu hipsterky (Annette Nesvadbová) hrajúcej na malý elektronický nástroj podobný kalkulačke sú všetci v divadle vyzvaní, aby si vybrali mobily, šli na facebook a zdieľali v skupine príspevky či fotky, ktoré sa premietajú na plátno. Toto gesto prekvapí asi každého nadšenca klasickej činohry, ktorý je zvyknutý na to, že má zakázané vytvárať audiovizuálne záznamy či inak rušiť predstavenie. Technológie sa výrazne používajú aj pri obraze skalolezca (Jakub Šafránek) plaziaceho sa po zemi a snímaného zhora kamerou, ktorý vytvára na premietacej ploche oproti divákom dojem, že skutočne lozí po skale.

Holiček prepája alternatívne kultúry a poukazuje na ich spojitosti medzi sebou. Neohippiesák hovorí na javisku to, čo v knihe KMENY od rappera Vladimira 518 a teoretika populárnej hudby Karla Veselého hovorí metalista. Vybraná citácia má rovnaký význam v oboch prípadoch (premietaná na plátne od metalistu a hovorená na scéne od herca neohippiesáka). Tie isté citáty sa v úplnom závere opakujú a herci si ich preberajú jeden od druhého.

V prezentácii členov subkultúr nechýba rebelovanie či vulgarizmy. Najmä hiphoperka Elena Trčková vyberá z práčky aj farby v spreji, ktorými spolu s ostatnými hercami postrieka podlahu javiska a dvere do sály. Taktiež hovorí o tom, ako sa hiphop a rap zmenil. Počas vulgárneho rapu sa na javisku odohráva skupinový sex a Trčková posmešne uznáva nie tak zložité rýmy.

Inscenácia má stále úspech a ľudia jednostajne mávajú rukami v rytme hiphopu spolu s Trčkovou. U niektorých divákov Reduty sa lež stretáva s nepochopením. Mnoho z nich navštevuje skôr klasickú činohru. V hľadiskovom šume počujem starších ľudí pohoršených nad vulgarizmom alebo nahotou (minimalistický žart jedného z hercov). Spôsobom inscenovania Holiček autenticky prezentuje vybrané kmene, no nestavia ich vedľa seba. Nedochádza k žiadnej výraznej presahujúcej interakcii, každý je vo vlastnej bubline. Naopak v nezávislom divadle by táto podoba inscenácie bola slabým odvarom. No ako sa vraví, koľko chutí, toľko...

divadiel.

Zdroj fotografií: archiv Národního divadla Brno.

Národní divadlo Brno – Vladimír 518 a Karel Veselý: Kmeny. Réžia Braňo Holiček, dramatizácia Braňo Holiček a Ilona Smejkalová, dramaturgia Ilona Smejkalová, výprava Nikola Tempír, hrajú Anette Nesvadbová, Milada Vyhnálková, Elena Trčková, Roman Blumaier, Štěpán Kaminský, Jakub Šafránek, Martin Veselý. Premiéra 9. februára 2017. Písané z reprízy 7. januára 2019.