Slobodná citlivosť v divadle ⁑ TERAZ!

Bratislavské divadelné občianske združenie TICHO a spol. na webovej stránke hlása: „Hľadáme priestor slobody, ale zodpovednej slobody.“ Preto je príznačné, že vo svojom Open call 2024, ktorý hľadá inscenácie na hosťovanie divadlo vyžadovalo projekty práve s motívom slobody. V rámci open call-u vznikla performatívna prednáška Utopia is now! v réžii Mária Drgoňu. Ide o dielo s kľúčovou témou voľnosti a rovnosti v divadle. Možnosť prejavovať sa a žiť svojvoľne nadobúda v dnešnej politickej situácii akútnejší ráz. Súčasná vláda Róberta Fica cenzuruje, odvoláva z funkcií odbornú obec a zamieňa ju za nekompetentné figúrky.^[1] Tridsať rokov po nástupe mečiarizmu^[2] je v spoločnosti opäť stále nehynúca potreba uvedomovať si kvalitu slobody a ešte väčšiu nevyhnutnosť za ňu bojovať.

Performatívna prednáška v priestoroch TICHO a spol. spočíva v ústnom prejave herečky Natálie Fašánkovej doplnenom o video projekcie rozhovorov so štyrmi ľuďmi. Respondujúcimi sú Kristína Janáčková, Miroslav Horsák, Salma Al Henami a Peter Kozák. Štvorica mladých ľudí postupne odpovedá na otázky kladené performerkou. Ako vytvoriť v divadle slobodu? Koho divadlo reprezentuje? Aké stereotypy a útlak v divadle pociťujú? Ako robiť divadlo lepšie a aké by bolo dokonalé divadlo? Skupina na videu vo svojich odpovediach priamo spája voľnosť s vnímaným útlakom. Tematizujú svoje konkrétne atribúty, kvôli ktorým patria k marginalizovaným skupinám alebo pociťujú sociálne nerovnosti. Ide o duševnú chorobu schizofréniu, sexuálnu orientáciu k rovnakému pohlaviu, islamské vierovyznanie či zrakové znevýhodnenie. Rôznorodosť vo výbere osôb na videu má o to väčšiu výpovednú hodnotu, pretože zahŕňa rozsiahlejšiu škálu absolútne rozdielnych menšín, čoho si je tvorivý tím značne vedomý.

Prednášajúca Fašánková pokladá otázku, na ktorú si následne odpovedá a vzápätí púšťa video ukážky respondujúcej štvorky. V koncepte performatívnej prednášky s použitím videonahrávok a zvukového záznamu dielo formálne pripomína tohtoročné žilinské predstavenie na festivale KioSK prednášky Adama Dragunu s názvom Alex, pričom nosnou témou eseje je úloha dramaturga a umenia v spoločnosti. Dielo bolo zložené z dvoch častí, pri prvej prednášal dramaturg Mário Drgoňa a pri druhej režisér Adam Dragun. Ústredná postava Alexa je mystifikovaná a preto nechcem veľmi prezrádzať vlastnú interpretáciu. Podnetnou by bola komparácia diel v súvislosti s osobou Mária Drgoňu a témou slobody. Komunikácia medzi dielami Utopia is now! a Alex je fascinujúcim javom, ktorý určite stojí za budúce preskúmanie.

Koniec prednášky Utopia is now! vyzýva publikum zamyslieť sa nad jednotlivými položenými otázkami. Tvorivý tím víta zdieľanie nápadov z publika cez online dotazník dostupný cez QR kód všadeprítomný v priestoroch TICHO a spol. Možnosť zapojiť sa do dotazníka bez mobilu s možnosťou načítavať QR kódy, rovnako ako príležitosť pre ľudí elektronicky menej zdatných nebola prítomná. Ostáva otáznym, či sa tak nevytvára uzatvorená skupina respondujúcich ľudí.

Predstavenie ma celý čas aktivizovalo nad otázkami dumať. Možnosť priamo sa k nim vrátiť vďaka dotazníku ma potešila, rovnako ako aj priamy apel na šírenie svojich pohnútok s tvorivým tímom. Neviem, či ma divadlo reprezentuje a netuším ani, či chcem aby ma reprezentovalo. Provokuje ma, že odpovede nemám a práve preto sa myšlienkovo k zážitku z prednášky stále vraciam.

Stereotypizujúce vykreslenie ľudí z marginalizovaných menšín, ktoré svojou konštantou prítomnosťou daný stereotyp podporuje a škodí tak sociálne znevýhodnením ľuďom je neprestajne prézentne v enormnom množstve divadiel. Je to nevyhnutné? Ozaj musí psychiatria byť nazývaná „blázincom“ so „šialencami“ v kazajkách? Musia byť kvír ľudia utrápení a utláčaní, v prípade bisexuality promiskuitní? Som šťastná, že sa na škodlivé stereotypizovanie poukazuje. Často to nie je hlavnou témou inscenácie, ktorá sa stane najviac kritizovanou, a tak neprospešné epizodické klišé v kratších rozmeroch ostáva veľakrát chladným a zabudnutým. A predsa je dôležité naň upozorňovať.

Utopia is now! je udržateľná v množstve predávaných informácií publiku, v počte performujúcich, v použitých nástrojoch (najmenej udržateľné bude pravdepodobne osvetlenie a využitie dataprojektoru). Zároveň sú udržateľnosť a citlivosť inscenácie najvýraznejšie práve v uvedomovaní si možnosti konzultovať obsah s ľuďmi, ktorých sa dané témy týkajú. Pri tvorení inscenácie s postavami z menšín je vždy možné sa o spracovaní poradiť so skutočnými dotknutými osobami. Na konci predstavenia dochádza ku katarznej myšlienke… som práve súčasťou toho tzv. lepšieho divadla? Vlastne to asi nie je až tak náročné byť utópiou…? Jednoznačne sa nedokážeme naplno priblížiť všetkým požiadavkám k dokonalému divadlu, aké si nastavíme a to primárne z ekonomických dôvodov. Ak si ale dáme za cieľ citlivosť a udržateľnosť, (nie len tzv. ekologickú, ale aj ľudskú a mimoľudskú), nemusí byť slobodné divadlo len fantáziou. Cieľom nie je nikdy nikoho neuraziť, ale počítať s možným ublížením, konzultovať a premýšľať nad ním. Teraz. Nie zajtra, nie v ďalekej budúcnosti. Snažme sa byť oslobodzujúco citlivými tu a teraz. Hneď.

Mário Drgoňa a Natália Fašánková: Utopia is now! Koncept, réžia a hlasová správa: Mário Drgoňa. Dramaturgia: Tereza Trusinová. Na videu Kristína Janačková, Salma Al Henami, Miroslav Horsák a Peter Kozák. Účinkuje Natália Fašánková. Produkcia Schwarzes Loch Europas/Čierna diera Európy. Inscenácia vznikla na základe OPEN CALL TICHO a spol. - SLOBODA (2024). Premiéra 23. septembra 2024. Písané z reprízy 9. novembra 2024.

^[1] Viac informácií dostupných v zdroji.

Ako vedenie MK SR deštruuje rezort kultúry. In: kulturnystrajk.sk [online] [cit. 2024-11-18] Dostupné z: https://kulturnystrajk.sk/#destrukcia-kultury

^[2] Nástup mečiarizmu tematizuje inscenácia RE: Slovenská noc dlhých nožov, ktorú režíruje opäť Mário Drgoňa. Témou slobody sa diela dopĺňajú.