Mami, prepáč mi

Stručná informácia o snahe divadla vzdelávať v spojení s poznaním názvu diela už dokáže vytvoriť prostú predstavu performancie. Historickým názvom Horných Opatoviec je po latinsky Apathy de Grana. Slovom „terra“ sa Zem označuje v literatúre pomerne často, možno nájsť i konotáciu s rímskou bohyňou, Matkou Zeme, Terra Mater. Etymológia slova priamočiaro privádza k ženskému vyobrazeniu všetkého prírodného. V inscenácii hrá práve jedna herečka (Ela Lehotská), a tak sa dá motív Matky Zeme vhodne nasadiť na samotné dielo, čo je podporené aj výtvarnou koncepciou a hudobným podkladom. Zemité farby, rekvizita hliny a srnky, káble svietiace nazeleno. Zvuková stopa pripomína vedecko-fantastické filmy o mimozemšťanoch, resp. o stvoreniach mimo Zeme, čo znova podporuje vyznenie ženskej herečky ako Matky Zeme. Celý názov inscenácie tak predurčuje tému, ktorou bude zrejme ľudská apatia voči prírode.

Niektoré časti diela obsahujú hudbu pripomínajúcu akúsi zmes techna a dubstepu. Ide o prvok konotujúci budúcnosť ovládanú robotmi, pričom Lehotská domaľováva obraz svojimi občasnými, mechanickými, sekavými pohybmi. Väčšiu časť, v ktorej sú zvuky prehrávané, sedí herečka na stoličke, čím je jej pohyb obmedzenejší a často úplne zminimalizovaný. V kontraste s hudbou, ktorá je nepokojná, bujará a energetická, vyznievajú malé pohyby rúk ešte väčšmi zmenšené. Po dlhšej pasáži nabitej hudby a spomaleného fyzického jednania sa obraz stáva monotónnym, jednotvárnym a nezáživným, k čomu dopomáha aj samotná scénografia.

Čierne screens zakrývajú priestor, ktorý tak pôsobí nekonečne priestranný. Okrem nabielo vyznačeného sektora s hlinou je na scéne hromada káblov inštalovaných do tvaru stanu na kempovanie, pričom spomedzi káblov vytŕča hlavička srnky. Inštaláciu možno čítať ako odkaz na v texte spomínanú fabriku, ktorá spôsobila ekologickú katastrofu.

Inscenácia začína silným obrazom performerkinho krájania hliny za zvuku hrdelného spevu. Pri krájaní je použitý nôž väčších rozmerov, z diaľky pripomínajúci snáď mačetu. Znenazdajky hlina začína krvácať. Jednanie je doplnené o komentár spomínaným folklórnym hlasom, ktorý znemožňuje jednoznačné porozumenie slovám, a teda aj celému obsahu. Stálym zasahovaním do zeme jej ubližujeme, pôvodnú hrubú hmotu svojimi násilnými činmi meníme na malé krvácajúce kúsky. Dalo by sa povedať, že sme k jej rozkladu apatickí, ak v „krájaní“ pokračujeme aj po jej „rozdrvení“.

Momenty, kedy je v inscenácii úplne ticho, sú veľmi krátke. Väčšinu času je prehrávaný zvukový záznam, na ktorom počuť ženský hlas spievajúci príbeh. S problematikou v Horných Opatovciach je publikum oboznámené cez informácie zo zvukovej stopy. Keďže ide o patetický tón pripomínajúci operný spev, obsah zazneného sa vníma ťažšie. „Libreto“ sa nezdá byť lyrizované, uspôsobené k spievanému prejavu, a tak môže celé audio pôsobiť groteskne. Náhodné premeny operného žánru do pseudo-dubstepu môžu pôsobiť až nechcene komicky. Veľmi pravdepodobne humorné vyznenie nebolo inscenačným zámerom.

Dielo Terra Apathy ma o tragickej udalosti neinformovalo natoľko ako jeho anotácia. V dôsledku patetických zvukových prejavov a ťažšie zrozumiteľného „libreta“ ma inscenácia v problematike nevzdelala v uspokojivom množstve, pričom vzdelanie je spomínaným propagovaným cieľom zoskupenia. Inscenácia oboznamuje minimálne s existenciou príbehu, a to skutočne nevšedným spôsobom. Pripomína Matku Zem ako božskú entitu, ktorú treba uctievať.

Divadlo Pôtoň – Terra Apathy. Réžia Iveta Ditte Jurčová, námet Michal Ditte, dramaturgická spolupráca Michal Ditte a Peter Pavlac, libreto Michal Ditte a Iveta Ditte Jurčová, hudba Michal Paľko, pohybová spolupráca Renáta Ptačin, výtvarný koncept Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková a Iveta Ditte Jurčová, scénografická realizácia Alex Zelina, Radovan Dranga a Katarína Caková. Účinkuje Ela Lehotská. Premiéra 7. júna 2022. Písané z reprízy 7. októbra 2023 v HaDivadle.

Text vznikl v rámci bakalářského kurzu Kritický seminář na Katedře divadelních studií FF MU.