Divadelní svět Brno 2018: Prítomná oblačná stena ako brána medzi minulosťou a budúcnosťou

Audiovizuálne predstavenie Guide od Věry Ondrašíkovej & Kolektívu spája pohybovú performanciu s geometricky presným svetelným dizajnom a podmanivou, relaxačnou, obraz doplňujúcou, hudbou. Kolektív umelcov vytvoril dielo, ktoré nabáda k hľadaniu odpovedí, na otázky predložené i v programe inscenácie. - „Co kdybychom se jednou mohli ohlédnout za svým životem – udělali bychom něco jinak? Dokázali bychom se vyvarovat vlastních chyb? A kdyby bylo koho se zeptat, měli bychom nějakou otázku?“

29. 10. 2018 Klaudia Klembarová

foto: Michal Hančovský, archiv divadla Ponec

Audiovizuálne predstavenie Guide od Věry Ondrašíkovej & Kolektívu spája pohybovú performanciu s geometricky presným svetelným dizajnom a podmanivou, relaxačnou, obraz doplňujúcou, hudbou. Kolektív umelcov vytvoril dielo, ktoré nabáda k hľadaniu odpovedí, na otázky predložené i v programe inscenácie. - „Co kdybychom se jednou mohli ohlédnout za svým životem – udělali bychom něco jinak? Dokázali bychom se vyvarovat vlastních chyb? A kdyby bylo koho se zeptat, měli bychom nějakou otázku?“

 

Tma sa pomaly rozpúšťa a v slabom svetle sa objavuje starší muž (Josef Kotěšovský) sediaci na čiernej kocke, bosí v bielej košeli a šedých nohaviciach. Sedí mierne bokom, zhrbený pozerajúc do svojej dlane. Svetlo mizne a keď sa znovu rozjasní, na čiernej kocke sedí rovnako oblečený chlap (Jaro Ondruš), len je mladší ako ten pred ním. Mladý performer vstane a v priestore pred kockou artikuluje tanečné variácie. Presúva sa z pravej strany javiska na ľavú pohybmi prameniacimi z rúk. Tie ho vedú dopredu, vzad, k zemi. Telo neodporuje a necháva sa viesť. Zmietaný plavnými pohybmi sa dostáva do otočiek, výpadov, špirál. Ruky niekedy predbehujú pohyb tela a tak sa dostávajú do protichodného pohybu, ktorý vedie k zastaveniu tanečníka. Voľné vlnenie celých paží až po končeky prstov striedajú ruky ohnuté v ostrých uhloch alebo striktne vystreté a prepnuté. Život nie je vždy taký, aký sme si ho predstavovali. Alebo mohol byť, no robíme aj zlé rozhodnutia. Mladík o svojich chybách vie, katí sa, možno ľutuje, snaží sa priviesť zmenu. Môže zmeniť svoj život? Čo môže urobiť pre lepšiu budúcnosť?

 

foto: Michal Hančovský, archiv divadla Ponec

 

 

Mladík vyčerpaný uľahá k tmavej kocke v priestore zahalenom do tmy a dymu. Odkrýva spod kocky mihotajúci sa malý plamienok. Oheň šance, ktorý mu môže pomôcť zbaviť sa jeho súženia. Kam ho zavedie? Opatrne a starostlivo hladí teplo okolo sviečky. Lúč svetla vychádzajúci zo zadného rohu javiska prechádza drobnou sviecou a sleduje jej pohyb, ako sa s ňou muž pohráva v priestore. Chlap rázne sfúkne sviečku. Lúčovité osvetlenie sa v okamihu mení na horizontálne ploché. Dym pomaly sa plaziaci po neviditeľnej ploche pripomína paru nad hladinou stojacej vody, pod ktorou mladík mizne. Dostáva sa do snového sveta, v ktorom sa snaží zorientovať a navyknúť si. Po nezdaroch dokáže hmlu ovládnuť tak, že opisuje jeho pohyb. Spolu s drapériou osvetleného kúdolu vytvára rovnovážny organizmus.

 

foto: Martin šandera, archiv divadla Ponec
foto: Martin Šandera, www.operaplus.cz

Plocha víriacich čiastočiek sa zastaví diagonálne cez javisko a vytvára stenu medzi dvoma svetmi. Na jednej strane stojí mladík a na druhej, oproti nemu, sa objavuje straší muž. Stena nie je hranicou medzi časmi, ale je bránou, ktorá ich prepája. Mladík stojí pred sebou samým. Starší muž sa zas pozerá na svoje mladšie ja. Cyklicky predvádzajú rovnakú vetu choreografie. Ozýva sa mužský hlas. „Si tam?“ „ Slyšíš mě?“ „Kde si?“ Performeri stoja pri sebe chrbtom otočení a hľadajú niekoho. Hľadajú sami seba.

Mládenec vstupuje do ihlanu vytvorenom svetlom nad ním. Jedna zo stien ihlana mizne a k mladíkovi si sadá jeho staršie ja. Straší muž po chvíli ostáva na kocke sedieť sám a žiara z reflektorov smeruje zhora kolmo na neho. Svetlo niečo sleduje, niečo ho priťahuje. Spod kocky muž odkrýva zhasnutú sviečku. Po zapálení ju opäť jemne sfúkne. Opisuje sa podobný obraz ako na začiatku inscenácie, len v inom čase.

foto: Michal Hančovský, archiv divadla Ponec

 

 

Tím umelcov vytvoril precízne dielo dbajúce na časovú a pohybovú presnosť. Svetlo spolu s dymom zastupuje materiálnu scénografiu. Vytvára hladinu mora, jemnú priesvitnú látku, stenu, bránu, útočisko či hranicu. Stáva sa prostriedkom spojenia rôznych časových dimenzií. Ak by sme my našli malý plamienok, ktorý by nás priviedol do surreálneho sveta, zmenili by sme niečo? Mať možnosť povedať svojmu mladšiemu ja, čo urobiť lepšie alebo naopak, stretnúť svoje staršie ja a žiadať od neho radu by pomohlo každému človeku k dosiahnutiu vysnívaného života. Na túto utopickú príležitosť sa dobre pozerá, ale v skutočnom živote by priniesla len chaos a nerovnováhu času.

Divadlo Husa na provázku - Věra Ondrašíková & Kolektív: Guide. Koncept a choreografia Věra Ondrašíková, svetelný dizajn Dan Gregor, live programming Michal Rydlo, hudba Filip Míšek, dramaturgia Marta Ljubková, kostýmy Hana Frišonsová, produkcia Lucie Špačková a Tomáš Grúz, hrajú Jaro Ondruš a Josef Kotěšovský. Premiéra 3. prosince 2015. Písané z reprízy 29. května 2018, v rámci festivalu Divadelní svět Brno 2018.


Více článků

Přehled všech článků

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info