Dnešné násilie
Žilinská inscenácia Manifest od Pavla Viechu a performatívna prednáška Making of a man od Quindell Orton vytvára dvojicu umeleckých diel mnou nazvanej ako Dnešné násilie. Rovnako ako pri Krvavých dejinách ostávame pri terore, no prekračujeme časový prah do úplnej aktuálnosti. V Manifeste herci a herečky predstavujú skutočných teroristov a teroristky, teda ľudí zo súčasnosti, ktorí zavraždili občanov a občianky ako sme my, diváctvo v hľadisku. Keďže terorizmus je u nás stále prítomnejšou témou, predstavenie prežívam veľmi emocionálne a preto nechávam typickejšie teatrologické analýzy bokom. Festival bol otvorený predstavením Manifest a svojim obsahom poznačil celý priebeh DFKH. Aj z toho dôvodu vymedzujem inscenácii v texte viac priestoru. Medzi sprítomnenými vrahmi je aj človek, ktorý zabil môjho dávneho kamaráta Matúša Horvátha. Sedím na stoličke v divadle, pozerám sa do zeme a plačem. Počúvam slová vraha, dávam mu to, čo chcel, pozornosť. Vnímam nenávistné a agresívne manifesty, akoby ich niekto hovoril priamo mne do ucha. Celé predstavenie uvažujem o tom, prečo sa neinscenujú príbehy o Matúšovi a Jurajovi, ale poľudšťuje sa ich bezcitný vrah. Nechcem vedieť jeho meno, nechcem poznať jeho manifest. Samotné zdieľanie manifestu považujem za eticky problematické. Výhodnejším spôsobom by bolo snáď scudzenie a analytické rozoberanie textu. V Manifeste sa nikdy nespomínajú mená mŕtvych ľudí, stávajú sa z nich len akési ploché postavy vo farebných životoch vrahov a vrahýň. Nemám súcit pre vraha môjho kamaráta. Slovenský terorista zabil Matúša Horvátha, Juraja Vankuliča, ťažko ublížil Radke Tokšiarovej a poznačil nespočetné množstvo nielen kvír ľudí. Prosím, nezabudnime na mená obetí a nezmenšujme ich osobnosti na úbohé prekážky v poľudštenej postave vraha. Tím tvorcovstva v úvode oznamuje svoj nesúhlas s obsahom nenávistných manifestov použitých v diele, čo sa však nevyjavuje ako dostatočné ospravedlnenie pre zverejnenie nenávistných manifestov touto inscenáciou.
„Querness“ a predstavy o maskulinite pretrvávajúce v patriarcháte sú tematizované v diele Making of a man. Nebinárny človek Quindell Orton pomocou zábavnej powerpointovej prezentácie osvetľuje rôzne pohľady na danú problematiku. Hovorené slovo je doplnené pohybovými intervenciami vytvárajúcimi komplexný zážitok, pričom sa vyzdvihuje nonsens binárneho delenia sveta a hlúposť rozdelenia prívlastkov ako „emocionálna“ k ženám a „racionálny“ k mužom. Po performatívnej prednáške neostávam re-traumatizovaná ako po Manifeste, no ostáva vo mne pohoršenie nad silou patriarchátu.