Živelná kalamita nie je vždy na škodu

Inscenácia 4 Elements od troch choreografov, Lukáša Timuláka, Jiřího Kyliána a Nacho Duato, spôsobila na scéne spúšť výrazového pohybu združením štyroch choreografií osobitých významov a ideí. Tie ponúkajú divákom súzvuk geometrických tvarov a tiel tanečníkov, vrhnutie sa do filozofických otázok, napätie medzi slobodou a nevôľou či hľadanie kultúrnej genézy.

Predstaviteľ mladej generácie choreografov, Lukáš Timulák, otvoril večer  choreografiou Hidden Order, ktorá originálne spája tanečné umenie s umením scénografie a kostýmovej tvorby. Peter Biľak vytvoril hneď niekoľko dizajnov scény a spolu so svetelným dizajnom Yutaka Endo a kostýmami Annemarije van Harten pomáhajú dynamizácii členenia a zmien v tanci. Na scéne sa mení čierna na bielu, horizontálne čiary na vertikálne, intenzita a smer svetla, ale i materiál z textílie a gumy na kov alebo skupina tanečníkov na pár či sólovú tanečníčku. Silno dominantný geometrizmus privádza publikum k uvedomeniu si množstva rôznych tvarov bežne okolo nás vo svete, v ktorom žijeme.

Rovnako ako zmeny tvarov na scéne je i krajina dynamická a rôznotvárna. Tanečníci prichádzajú  individuálne, vzpriamení, bočným pohybom využívajúc iba svoje chodidlá, s ktorými kontrastne prešľapujú zo špičky na pätu a následne kánonicky predvádzajú pohybové variácie. Každý performer má svoju líniu, po ktorej sa pohybuje z jednej strany javiska na druhú. Lineárnosť podporuje niekoľko nad sebou umiestnených čiernych gumených pásov natiahnutých na šírku javiska. Ďalšou geometrickou podobou javiska sú dve štvorcové priečky po oboch stranách javiska vytvorené zo zvislých bielych pásov rovnako oddelených od seba, pričom jedna priečka je umiestnená bližšie k divákom ako druhá. Tanečníčka sa prv medzi nimi pohybuje s prudkým sekaním hlavy sledujúc okolie zmäteným výrazom. Keď sa adaptuje v pásme vertikálnych línií, v tanečnom sóle plnom sklzov nohami po podlahe a vlnením paží vyjadruje akoby protiklad fyzického uzemnenia k psychickému sneniu, vznášaniu sa. Choreografia ponúka divákom pohľad i na jednoduchý minimalistický pohyb bez emócií, kedy je kladený dôraz na vytváranie geometrických vzorcov rozostavením a pohybom na javisku. Po intímnom preplietaní dvoch tiel v prázdnom priestore na scénu pomaly zostupuje kovový valec s množstvom malých otvorov a svetlom vo vnútri. Po úplnom klesnutí na javisko, stáva sa jediným zdrojom divadelného osvetlenia a na dlážke a stenách vytvára tiene otvorov a tanečnej dvojice. 

Valec predstavuje akúsi prekážku, ktorá tanečníkov oddeľuje, ale zároveň komorným svetlom priťahuje a zbližuje. V duete dochádza k citovému napätiu medzi mužom a ženou vyjadrujúc vzájomnú potrebu a dôležitosť ich bytia. Tanec končí nedokončenou výpoveďou, kedy muž a žena znova sa oddelia a hľadia na seba. Divák sa nedozvie ako vzťah vyvrcholí. Sleduje abstraktnú choreografiu bez dramatického libreta.

Choreografie velikána českej i svetovej choreografickej tvorby, Jiřího Kyliána, Sarabande a Falling Angels predstavujú odlišné svety mužov a žien, v ktorých si jedinci pokladajú rovnaké existenčné otázky. Sarabande, choreografia pre mužov, prepája pohyb, pantomímu s body percussion. Tanec s časti pripomína mužské maorské rituály doplnené o vzpriamené a prísne držanie tela, port de bras, piruety a skoky inšpirované klasickým baletom. Tanečníci pracujú i s kusmi odevu a choreograficky ich využívajú  pretočením trička naruby, obtočením si trička medzi nohami alebo jeho šľahaním o zem, stiahnutím nohavíc. Tanečníci vyjadrujú telesnosť spojenú so svojou silou, mužnosťou, bláznovstvom, humorom v protiklade so svojimi slabinami, jemnosťou, strachom a detinskosťou. Divák má možnosť vidieť chlapskú agresivitu v protiklade s naivným chichotaním alebo plačom.

Falling Angels, choreografia žien, je sprevádzaná živou hudbou  skupiny DAMA DAMA hrou na perkusie. Tanečné prvky a pohyb je rytmicky viazaný na údery hudobníkov. I v tejto choreografii  spoznávam význam prepojenia s ľudským telom. Bubnovania evokuje fyzické búšenie srdca, ktoré má istý rytmus a vedie k pohybu rovnako ako pohyb ovplyvňuje rytmus srdca. Postupným pridávaním hudobníkov do hry sa zrýchľuje tempo tanca, tým sa stáva prejav viac bakchický. Pohyby uvoľnených paží varírujú s rukami v ostrých uhloch s vystretými pevnými dlaňami, k sebe spojenými prstami, ktoré pohybujú okolo hlavy akoby ju rámovali alebo krúžia pred bruchom. Tanečnice vyjadrujú nútenú sebakontrolu a disciplínu, ktorá je niekedy od žien očakávaná, keď si dlaňami zakrývajú tvár alebo len ústa. Eriko Wakizono vo svojom sólovom výstupe bojuje s vlastným telom, snaží sa ho usmerniť a podmaniť ho, ovládať ho. Ťahá sa za odev, aby prinútila telo k pohybu, ktorý je možno od nej vyžadovaný. Skostnateným prejavom neustále upravuje telo do dokonalej polohy. V okamihu prichádza uvoľnenie, kedy necháva svoju ženskú hravosť vyplávať na povrch, zamáva do hľadiska, usmieva sa a pošle vzduchom bozk.

Záver večera patril choreografii Gnawa, od Nacho Duato, v ktorej tvorca hľadá kultúrny pôvod. Dostáva sa k výpovedi, že množstvo fragmentov a tradícií v španielskej kultúre je prebratých z kultúry severoafrických Arabov. Zvuková nahrávka so španielskym temperamentom, bubnami a rituálnym arabským spevom spolu s mužskými svetlými toreadorskými nohavicami spája tieto dve geografické oblasti. Spoločný tanec členov baletného súboru, ktorý má rituálny charakter s orientálnymi pohybovými prvkami, a ktorý tradične vedie účastníkov rituálu k dosiahnutiu extázy vystrieda technicky náročné pas de deux (Taela Williams a Uladzimir Ivanou) plné dvíhačiek a padačiek, množstvom silových prvkov, riskantných krokov na presnosť, tanečnú vyspelosť a súhru medzi tanečníkmi.

Štyri choreografie môžu v prenesenom význame predstavovať štyri elementy v prírode. Oheň, voda, zem a vzduch, ktoré sa v choreografiách transformujú na vášeň vedúcu k mimoriadnemu vzrušeniu v rituálnom tanci, cyklickú nekonečnosť otázok v mužskom a ženskom bytí, človeka v spojení s tvarmi a tempo ovplyvňujúce pohyb ľudského tela. Zároveň tieto elementy, prezentujú antipóly v krajine, v životoch ľudí, medzi pohlaviami alebo medzi kultúrami, ktoré sa preplietajú a vytvárajú jednotu. Dramaturgia 4 Elements prezentuje moderné a súčasné tanečné umenie, čím posúva úroveň brnenského baletu vyššie a vzdeláva publikum na nových formách tanečnej tvorby.

Národní divadlo Brno – 4 Elements. Premiéra 9. března 2018. Písané z reprízy 11. března 2018.

Hidden Order
Choreografia Lukáš Timulák scéna Peter Biľak kostýmy Annemarije van Harten svetelný dizajn Yutaka Endo hudba Brian Eno Hauschka Aaron Martin Moondog tancujú Ivona Jeličová Ichigo Oguro Emila Vuorio Ryunosuke Ishikawa Martin Segeťa Martin Svobodník a Baletný súbor NdB.

Sarabande
Choreografia Jiří Kylián naštudovanie Stefan Zeromski scéna Jiří Kylián kostýmy Joke Visser svetelný dizajn Jiří Kylián a Joop Caboort svetelná adaptácia Kees Tjebbes hudba Johann Sebastian Bach elektronický aranžmán Dick Heuff tancujú Arthur Abram Gregor Giselbrecht Uladzimir Ivanou Peter Lerant Jaime Montero Martin Segeťa.

Falling Angels
Choreografia Jiří Kylián naštudovanie Roslyn Anderson scéna Jiří Kylián kostýmy Joke Visser svetelný dizajn Jiří Kylián a Joop Caboort svetelná adaptácia Kees Tjebbes hudba Steve Reich – Drumming živo doprevádza Stredoeurópsky súbor bicích nástrojov DAMA DAMA v zložení Dan Dlouhý Ctibor Bártek Martin Opršál Jan Říhák tancujú Ivona Jeličová Kristýna Kmentová Kateřina Matonohová Ichigo Oguro Emily Stewart Emilia Vuorio Eriko Wakizono Taela Williams.

Gnawa
Choreografia Nacho Duato naštudovanie Luisa Maria Arias kostýmy Luis Devota a Modesto Lomba svetelný dizajn Nicolás Fischtel hudba Hassan Hakmoun Adam Rudolph Juan Alberto Arteche Javier Paxariño Rabin Abou-Khalil Selim Kusur Glen Velez Setrak Sarkissian tancujú Taela Eilliams Uladzimir Ivanou a Baletný súbor NdB.