Jets a Sharks v brnenskom výstavišti

Adaptácia príbehu Arthura Laurentsa inšpirovaného Rómeom a Júliou West Side Story v réžii a choreografii umeleckého šéfa baletu NdB Mária Radačovského rozprúdila krv nielen u členov súboru, ale i u všetkých „za plotom“. Tanečná šou na pôvodnú hudbu Leonarda Bernsteina je unikátna, nemajúc obdobu v Českej republike i vďaka nedivadelnému prostrediu inscenovania.

Tanečníci predvádzajú technicky náročnú a rytmicky dynamickú choreografiu v industriálnom priestore brnenského výstavišťa, ktoré scénograf Marek Hollý pretvoril na basketbalové ihrisko. Návštevníci sú rozdelení na dve strany sediac oproti sebe na tribúnach a plocha medzi nimi, na ktorej sa dej odohráva, je oddelená mantinelmi a posuvnou sieťkou. Diváci nezdieľajú rovnaký výhľad na scénu. Hoci choreografia je rovnako sústredená na obe hľadiská, divákom sa líši vnímanie pravej a ľavej strany, ako aj prednej a zadnej časti javiska.

Originálny javiskový priestor verne kopíruje telocvičňu, kde sa odohrávajú športové zápasy a pravidelné večerné tanečné zábavy. Projekcia na sieťku medzi divákmi a tanečníkmi na ihrisku vytvára ilúziu plota z drôtu na vonkajších ihriskách, čím vzájomne so zmenou osvetlenia sa ľahko prenesieme z interiéru do externých priestorov diania. Sieťka je využívaná aj na projekciu titulkov piesní a hovoreného slova z nahrávok muzikálu. Využitím bodových svetiel a kulís, ako pohyblivej konštrukcie drôtového oplotenia na kolieskach, schodov, figurín, postele či stoličiek, sa priestor športoviska mení na Máriinu izbu, krajčírsky salón či ulicu s balkónovou scénou alebo s agresívnymi súbojmi medzi gangmi.

Inscenácia začína pohľadom na finálny obraz mŕtveho ležiaceho Tonyho a plačúcu Máriu s tesne nad nimi spustenými reflektormi, ktoré sa pomaly zdvíhajú. Návratom v čase nám baletný súbor prerozpráva celý príbeh a vysvetlí, čo sa udialo, až po opätovné spustenie reflektorov nad telá zaľúbencov. Reflektory teda majú úlohu divadelnej opony.

Tragický príbeh lásky dvojice z navzájom znepriatelených a kultúrne odlišných skupín ľudí, nedonúti ostatných členov k tolerancii a zmiereniu. V jednej zo štvrtí New Yorku dochádza k stretom gangov Jets, Amerikánov, a Sharks, Portoričanov, končiacim často až agresívnymi súbojmi. Ich vodcovia Riff (sólista Ivan Popov) a Bernard (demisólista Martin Svobodník) predvádzajú neľahké skoky typické pre princov z klasických baletov až kaskadérske pády doplnené o tanečné variácie jazzu a contemporary. Tanečnú dynamiku spomaľuje a zjemňuje párový tanec zamilovaných, Márie (zboristka Taela Williams) a Tonyho (demisólista Arthur Abram), ktorí si zatiaľ vyznávajú svoju lásku tajne, z obavy pred reakciou rovesníkov, ale naivne veria, že raz sa zosobášia a nenávisť medzi etnikami pominie. I napriek vášnivo precíteným a romantickým výstupom páru, zostáva motív lásky dvoch ľudí v pozadí a viac do pozornosti sa dostávajú skupinové výstupy zábav a zápasov.

V pamäti ostáva aj komický výstup Amerikánov, hry na policajta. V duetoch viac exceluje Ivona Jeličová, ako postava temperamentnej Anity, Bernardovej priateľky, ktorá je drzá, hrdá a svojím sebavedomím vystupovaním a tancom provokuje nielen Portoričanov, ale i chlapíkov z Jets. Počas živelného tanca okoreneného o latino prvky sa pohráva so sukňou a nebojí sa vystúpiť z davu. Držiteľka ceny Thálie tanečnými kvalitami a výrazovými prostriedkami prenáša inorodé a silné emócie na diváka v spoločnom tanci s Máriou plného rozhorčenia a hnevu plynúceho z vedomia o vzťahu s Tonym, no zároveň silného priateľského puta a pochopenia. Rovnako tak v duete s mŕtvym Bernardom po nešťastnej bitke s Riffom a Tonym, v žiali odkrýva svoju slabú stránku.

Farebné kostýmy výtvarníčky Alexandry Gruskovej identifikujú tanečníkov na základe ich kultúrneho pozadia. Šaty sýtych teplých farieb Portoričaniek s nariasenými spodničkami sú divákom predvedené pri priestorovom využití mantinelov slúžiacich ako divadelná rampa, po ktorých sa tanečníčky prechádzajú. Naopak Američanky sú odeté v padavých šatách jemnejších pastelových farieb bez spodničiek.

Choreografia, ktorá „hrá na dve strany“, spolu s neobyčajnou výtvarnou zložkou ponúka divákom hlboký estetický zážitok hodný prežiť viac než raz, taktiež z iného pohľadu. Tým, že hostia tanečnej šou sú rozdelení do dvoch protipólnych hľadísk, stávajú sa členmi konfliktu, ktorí pochopením vyrozprávaného príbehu medzi nimi prechádzajú katarziou a nakoniec sa stretávajú pri spoločnom východe. Interpretáciou a prepojením s dnešnou situáciou vo svete, kedy téma neznášanlivosti kultúr je žiaľ stále aktuálna, sa stáva táto inscenácia populárna a viac žiadaná. Uvedením však, mimo premiéry, iba 15 repríz zostáva pre mnoho fanúšikov tanečného divadla nevidená. Nemohla tak dokonale naplniť svoj potenciál inšpirovať a viesť k ďalšej tvorbe, či širšej debate. Zostáva otázne či sa úspešná tanečná kompozícia ešte objaví v programe NdB budúcej sezóny na tak lákavom mieste akým je brnenské výstavište alebo sa v upravenej podobe predstaví na zrekonštruovaných doskách Janáčkovho divadla.

Národní divadlo Brno – Arthur Laurents: West Side Story. Réžia a choreografia Mário Radačovský, scéna Marek Hollý, kostýmy Alexandra Grusková, hudba Leonard Bernstein, texty piesní Stephen Sondheim, hudobná spolupráca Petr Duchalík, videoprojekcie Martin Svobodník a Jan Fuksa, svetelný dizajn Tomáš Morávek, asistent choreografie Jana Přibylová a Ivan Příkaský. Premiéra 25. listopadu 2017. Písané z reprízy 28. listopadu 2017.