Alma. Amoroso presto

Žena mnohých tvári, ktorá významne ovplyvnila dianie európskej kultúry. Manželka a milenka niekoľkých mimoriadnych umelcov. Talentovaná múza, alebo len vypočítava potvora? Alma Mahler - Werfel, sa stala ústrednou postavou premiérovej ​​inscenácie Alma, Amoroso presto, ktorou odštartovalo svoju sezónu brnenské Divadlo Husa na provázku.

Režisérka inscenácie Gabriela Ženatá zvolila pre sprostredkovanie príbehu tejto vášnivej a rozporuplnej ženy komorné priestory Sklepnej scény, ktoré nechali vyniknúť obraz jej životnej púte, vzletov i pádov a hlavne jej milostný život.

Po jej boku sa vystriedalo niekoľko známych umelcov. Jej prvý manžel bol o 20 rokov starší hudobný skladateľ Gustav Mahler, s ktorým prežila vysnívané, avšak ako sa časom ukázalo, nešťastné manželstvo. Potom zakotvila nakrátko v náručí ďalšieho manžela - Waltera Gropiusa. Nanešťastie sa však Alma neskôr zamilovala do čudáckeho maliara Oskara Kokoschku, s ktorým prežila vášnivú romancu. Vzťahy s Gropiusom a Kokoschkom ukončila, keď spoznala spisovateľa Franza Werfela. Spolu s ním utiekla do Ameriky, kde žila v čele umeleckej elity až do svojej smrti.

Dej príbehu je ohraničený prípravou interview 78 ročnej Almy pre rakúskeho reportéra. Prostredníctvom svojich denníkov sa táto noblesná dáma v myšlienkach vracia do minulosti a spomína na pre ňu dôležité udalosti.

Sled milostných afér, potratu, smrti a iných rodinných utrpení je bohužiaľ natoľko rýchly a v ústraní, že si divák ani nestačí uvedomiť váhu životných udalostí hrdinky. Napríklad dejová línia Alminej dcéry Anny, ktorá sa v sedemnástich rokoch vydala, neskôr sa pokúsila o samovraždu, v inscenácii takmer zanikne. Rovnako tak aj potrat Alminého dieťaťa či smrť syna Martina. Do popredia sa dostáva hlave jej milostný život, intimita a sexualita, čo môže prvotne vyvolať divácky záujem, no zároveň to jemne demoralizuje a skresľuje obraz o tejto žene.

Hra brnenského rodáka Jiřího Orta má síce charakter osobného portrétu, na druhej strane až príliš počíta s poučeným divákom. Rýchly spád hry nespomaľuje žiadne vysvetľovanie, ani dokresľovanie faktov, čo ale nemusí byť vždy úplne správna voľba. Stráca sa tým prehlaď a nadväznosť jednotlivých udalostí.

Naopak lepšie ako dej je podchytená práca s časom. Prestrihy do minulosti dodávajú celej inscenácii dynamiku a pútavosť. Rovnako ako zobrazenie rutiny Alminho života s prvým manželom Mahlerom, kde ich stereotypný život sa opakovanými replikami zrýchľuje a stupňuje.

Okrem intímnej atmosféry má inscenácia čo ponúknuť najmä hereckými výkonmi. Zdvojená rola titulnej hrdinky, stvárnená dvoma herečkami opäť ozvláštnila celý príbeh. Mladšia 22 ročná Tereza Marečková, vykreslila Almu ako mladú cieľavedomú a nespútanú ženu, plnú vášne a živočíšnosti. Ivana Hloužková ako 78 ročná žena, ktorá sa zamýšľa nad svojim životom, zdôraznila skôr polohu vypočítavosti, kvôli ktorej je divák nútený premýšľať, aké teda boli Almine pravé úmysly pri zvádzaní významných umelcov.

Najväčšiu pozornosť si ale určite získal herec Dalibor Buš. Ako chameleón sa dokázal z minúty na minútu premeniť z postavy unaveného skladateľa Mahlera do rozstrapateného bohéma Kokoshku. A v momente, len obrátením od publika, preberal podobu ďalšieho milenca Gropia. Gestami, polohou tela a intonáciou hlasu bleskovo odlíšil, všetky identity mužov Almineho života, bez toho, aby sa v postavách divák strácal.

Napriek silnému potenciálu príbehu, skvelým hereckým výkonom chýba inscenácií to, aká Alma skutočne bola, čo prežívala a prečo konala tak ako konala. Vďaka príliš skrátenému textu zostáva divákovi iba základný dojem o Alminej sexualite a mileneckých vzťahoch. Ťažko niekoho súdiť, ak poznáme iba jeden uhol pohľadu. Bola teda táto príťažlivá žena naozaj šťastná? Mala od začiatku nejaký zámer alebo sa len nechala strhnúť vášňou a možnosťami, ktoré jej život poskytoval?

Divadlo Husa na provázku – Jiří Ort: Alma. Amoroso presto. Réžia Gabriela Ženatá, scéna Jitka Fleislebr, hudba Robin Schenk. Hrajú Tereza Marečková, Ivana Hloužková, Dalibor Buš, Isabela Bencová, Pavlína Vaňková. Premiéra 9. septembra 2016. Písané z reprízy 30. novembra 2016.