OST-RA-VAR 2023: Feministická Barbie a toxický Ken

Scénu tvorí monumentálna izba v rôznych odtieňoch rúžov, v ktorej sa nachádza gauč s lampou, krb, druhý gauč, poličky v stene a schody smerujúce kamsi hore do diváctvu neviditeľnej časti bytu. Medzi jednotlivými kusmi nábytku sú veľké medzery, čím dom vyzerá priestrannejší alebo snáď prázdnejší. Spojenie postavy Nory a hračky Barbie pramení z pôvodného názvu Ibsenovej hry, Dom bábik, pričom ostravská inscenácia konotát posilňuje. Bežne barbina nikdy nepoužíva dvere a na lietanie potrebuje vysoký strop, aký je aj v inscenácii. Strop s absenciou zariadenia konotuje domček pre bábiky.

Priestor ožíva, keď Nora (Kamila Janovičová) nachádza pred manželom ukryté makrónky pod kobercom, v skrýši vnútri operadla gauča a podobne. Nevšedným motívom je mušľa umiestnená vľavo na malom stolčeku, pričom Nora na ňu viackrát uprene hľadí a vidí v nej symbol čohosi. Keď neskôr despotický Torvald (Petr Panzenberger) obdivovanú lastúru treskne o zem, mušľa predstavuje istotu v určitom bode vzťahu zamilovaných. Norino presvedčenie o láske k mužovi v čase pobytu v Taliansku pri mori, v období sfalšovania podpisu pre manželovo zdravie, je materializované v dovolenkovom suveníre. Po agresívnom rozbití šťastnej spomienky už niet pre Noru cesty späť a musí svoju istotu opustiť.

Krása postavy Nory v inscenácii spočíva v premene nášho pohľadu z jednoduchšej halapírky, ľapdule na emancipovanú mladú ženu s ešte neobjavenou budúcnosťou. Vychádzajúc z Ibsenovej predlohy je protagonistka sprvu jednoduchšia zlatokopka typizovaná do posmešného stereotypu feminity. Nora je charakteristický anti-feministický obraz primitívnej ženy, ktorej záleží len na vzhľade, miluje nakupovanie a obľubuje rôzne druhy ružovej. Po chvíľke diváctvo preniká pod blond parochňu pripomínajúcu Marilyn Monroe a objavuje číru hrdinku. Záleží jej na deťoch, chce im dopriať modré z neba, najradšej by sa s nimi stále hrala, čo je zvýraznené neustálou prítomnosťou malého fúrika na scéne. Pohľadom na mušľu spomína na obeť, ktorú bola a stále je ochotná pre manžela podstúpiť. Nemôže si v pokoji dopriať ani tie prekliate makrónky. Torvald je od začiatku agresívny nervák a jeho pani Helmerová je ešte väčšmi tragickou postavou uväznenou v toxickom vzťahu. V premene pohľadu na Noru tkvie krása postavy, pretože percipujúci je na strane „hlúpej žienky“. V tom je protagonistka feministickou. Nezhadzuje nakupovanie a ružovú farbu pod maskulínne obľuby, ale ukazuje validitu tých feminných.

Nezabudnuteľná tanečná scéna tarantelly sa podobá Salominému tancu siedmich závojov. Divoká femme fatale odhaľuje svoju sexualitu, svoju rýdzu nahotu a nastáva divadelný zlom, pri ktorom možno očakávať peripetiu. Červené svetlo s psychedelickou hudbou a zvieracími pohybmi konotujú akýsi zvrat vnútri Nory. Tancuje ako psy pískajú, žena je ťahaná ako za nitky sťa bábka, doktor Rank (Robert Finta) vystúpeniu tlieska. Bábiku už ale nebaví poslúchať.

Vedľajšie mužské postavy Krogstad (David Viktora) a tlieskajúci Rank sú menej výrazné. Úžerník je nepatrný postarší muž, no keď pani Helmerovej vysvetľuje okolnosti jej prípadu, začne ju násilne škrtiť. Naproti tomu doktor je vykreslený ako komická, opitá postavička. Ponáša na strýka alkoholika na rodinnej oslave svadby. Mladý MUDr. je príťažlivý, čím je čítanie flirtu medzi ním a Norou zrozumiteľnejšie. Intímne hladkanie punčošiek v druhom dejstve možno chápať ako nedomyslenú módnu prehliadku pre kamaráta, ako nevinné koketovanie medzi priateľmi. Tragickosť jeho smrti sa výraznejšie podtrhuje práve mladunkým, holobradým zobrazením.

Kristína (Petra Kocmanová) je obyčajnejšia rebeka, ktorá malými gestami pokladá za repliky bodku. Humor jej mimiky pôsobí autenticky, jej nepatetické utrpenie o to väčšmi preniká do hľadiska.

Odevy v po-oslavnej scéne zvýrazňujú heteronormatívny, binárny svet protagonistov. Bábika v kostýme veveričky so zvýraznenými ženskými pohlavnými znakmi a Ken superhrdina so zreteľnými svalmi na rukách, tehličkami. Prototyp muža a ženy, pričom je do oka bijúca pravdepodobnosť, že oblečky vyberal Torvald. Snáď ide o jeho predstavu ideálu. Túži mať pod kontrolou nie len to, čo Nora konzumuje, ale i to, čo má oblečené, čo koná a čo hlási. Dychtí po bytí jej bábkohercom, prahne po úplnom dohľade nad jej životom.

Škandinávsky príbeh spred 150 rokov je dnes v Ostrave o pochopení a akceptovaní „ženských“ žien. Je o preniknutí do príbehu ružovej blondínky, ktorá by v tínedžerskom americkom filme pred dvadsiatimi rokmi predstavovala hlavnú antagonistku, akúsi „mean girl“ bez motivácie. Nora v Národním divadle moravskoslezském je i o toxickom vzťahu s manipulatívnym Torvaldom, z ktorého sa jej podarí vymaniť kamsi hore, snáď do siedmeho neba.

Národní divadlo moravskoslezské – Henrik Ibsen: Nora. Preklad František Fröhlich, réžia Pavel Gejguš, dramaturgia Norbert Závodský, scéna Matěj Sýkora, kostýmy Radka Vyplašilová, hudba Vladivojna La Chia, pohybová spolupráca Jan Bárta, inšpícia Ivetta Dienešový, text sleduje Hana Heralová. Hrajú Petr Panzenberger, Kamila Janovičová, Robert Finta, Petra Kocmanová, David Viktora, Michaela Bajgarová, Jitka Zlámalová a Mateo Fajgl. Premiéra 20. mája 2023. Písané z reprízy 1. decembra 2023 v rámci festivalu OST-RA-VAR.