Na cigaretke s Maťkou a Adelkou, neboli autentické zakončení Theatrocénu 2024
Ohlédnutí se za letošním Theatrocénem
Divadlo ako výrez zo života
Inscenácia Deti Slovenského národného divadla je adaptáciou poviedok ábelovskej realistickej spisovateľky Timravy. Text Daniela Majlinga rámcuje dobu niekde na pomedzí končiaceho socializmu až do „našich čias”. Patinovaná scéna Pavla Andraška naznačuje zastaralosť, no postavy používajú smartfóny a iné moderné technológie. Jazyk je až štylizovane archaický, čo ponúka kontrast s elektrospotrebičmi, nachádzajúcimi sa na scéne. Práve časová a priestorová neukotvenosť pomáhajú publiku napojiť sa na príbeh. Keďže ako divadelný tvar ponúkajú Deti len režijne konvenčnú inscenáciu, ktorou robia výnimočnou herecké hviezdy a dobre postavený dramatický text, divákovi koniec-koncov nič iné ako príbeh neostáva.
Herecké umenie ansámblu diváka uhranie: Emília Vášaryová, Kamila Magálová a Emil Horváth svojou energiu napĺňajú každý výstup. Z postáv sa javí ako zbytočný, obligátne zahraný alkoholik Františka Kovára, ktorý prináša primitívny humor, založený na smiechu zo zmäteného ožrana. Je nutné oceniť výkon detskej herečky, ktorá herecky nezaostáva za svojimi staršími kolegami. Na javisku pôsobí prirodzene, reaguje primerane kontextu situácie a v divákovi vyvoláva miestami až prekvapivo silné, hlboké vnútorné emócie. Práve ona nesie nesmierne dojímavú linku z každej strany odmietaného dieťaťa, ktoré nakoniec nájde rodinné teplo a lásku.
Celkovo sa téma inscenácie nesie v rôznych podobách rodinných vzťahov. To dokazuje aj výsledná myšlienka, spočívajúca vo vzájomnom odpúšťaní rodinných príslušníkov, čo je jednoznačne správne a pekné. Natíska sa však otázka, či to stačí na odôvodnenie vzniku akéhokoľvek divadelného tvaru. Je v modernom divadle miesto pre precízne zrežírovaný a vystavaný výrez zo života, ktorého posolstvo tkvie v blízkosti a (kresťanskej) rodinnej láske? Nemali by sme v divadle túžiť po nových vyjadrovacích prostriedkoch, nových spôsoboch rozprávania príbehu? Deti sú po formálnej stránke zastaralé a ani v stavbe textu či spôsobe herectva neponúkajú nič nové. Napriek tomu fungujú. Sú tak dojímavé a živé, že pri nich pookreje nejeden divadelný „hľadač nových foriem“ a nechá sa rozplakať príbehom rodiny Kanátovcov. A to na piatkový večer rozhodne stačí.
Slovenské národné divadlo. Na motívy Boženy Slančíkovej Timravy: Deti. Réžia Michal Vajdička, dramaturgia Daniel Majling, scénografia: Pavol Andraško. Hrajú Kamila Magálová, Emília Vášaryová, Emil Horváth, Jozef Vajda, Diana Mórová, František Kovár, Daniel Fischer, Rebeka Poláková, Gregor Hološka, Bence Hégli, Lucia Babony, Thália Král, Amélia Tkáčová. Premiéra 3.6.2023. Recenzia písaná z reprízy 24.5.2024
Laura Fedorová, Divadelní dramaturgie VŠMU
