Maryša je lesba?

Inscenácia sa hrá vo vonkajšom priestore, na dvore pri budove divadla. Z drevených lavíc sa vytvoril kruhovitý tvar, v strede ktorého je postavená vaňa plná horiacich kusov dreva. Je vytvorená opekačková atmosféra, stmieva sa a oheň všetkých sledujúcich otepľuje. Herci a herečky hrajú na gitarách a od kríkov pôsobiacich ako les prichádzajú ďalšie postavy, čím je nastolený táborový pocit. Všetci sme súčasťou diania, hrajúci sedia na dotyk blízko pri nás, niektorí sa k piesňam pridávajú a vzniká typická scéna kempu, všetci sme dedinčania pozerajúci sa na drámu v našej vesnici.

Po zaznení gongu nás príbehom začína sprevádzať rozprávačka, Maryšina babička. Franckova postava je nahradená Anežkou, ktorá oproti rodine Lízala a Vávrovi vyniká svojim moderným oblečením, na čo nás babička upozorňuje. Chlapi si opečú špekačky, no Anežka si opečie paradajku, pretože je „proste iná”, čo jej Vávra dáva od začiatku najavo, keď na ňu kričí rasistické nadávky (hrá ju černoška).

Maryšu hrá bradatý herec útlej postavy, František Hnilička. Akonáhle vkročí na „scénu” v sukni, v publiku sa rozmáha smiech. Muž v sukni vyvoláva rehot, dedina sa mu smeje do tváre. Nálada sa úplne mení, keď Lízalka vlepí Maryše facku, aby sa spamätala a ostala doma, neodchádzala preč. Muž v sukni kľačiaci na kolenách, objímajúci iného muža okolo pása nevyznieva vtipne, i keď by veľmi ľahko mohol. Publikum berie situáciu vážne, je na strane Maryši. Je nám ľahko pochopiteľné, že dievčica chce odcestovať do Prahy a vzdelávať sa. Oproti babičke s Lízalkou, ktoré Maryšu prehovárajú do svadby, sedí Vávra, ktorý žerie špekačky, od ktorých si ruky utiera do košele. Pri takomto pohľade na potencionálneho manžela je nám Maryši ľúto, a práve preto už muž v sukni nie je vtipným obrazom.

Traja Lízalovci s Vávrom pridávajú pene do konštantne horiaceho ohniska vo vaničke, poeticky zväčšujú oheň - nepríjemnú situáciu, ktorá nikdy nezhasína. Medzi Vávrom a Maryšou je oheň, ktorý nádherne stvárňuje priepasť a hnev medzi nimi. Do zvuku „gongu” sa pridáva Vávrovo sekanie do peňa, pričom vzniká až rituálne znejúca melódia. Emocionálne vypätú scénu búra babička, keď vstane z mŕtvych ako anjel s gýčovými krídlami, aby sa mohla stále ujať pozície rozprávačky.

Hrozivo desivý obraz opitého Vávru vracajúceho sa domov ústi do nepríjemného kriku len milimetre pri nás, pričom ostentatívne naháňa Anežku po okolí naokolo, so sekerou v ruke. Ako názov inscenácie napovedá, sme svedkami príbehu vraha, (skôr vrahyne), a situácia má pre Maryšu len jediné rozumné východisko. Po otázke „Musí to bét?” padá Vávra na zem, vylievajúc hrnček od Maryši do ohňa medzi nimi. Petrolej vyvolá fantastický obraz obrovského ohňa. „Musí, protože sem na holky!” kričí Maryša predtým, než sa oblečie do pohodlných nohavíc a mikiny.

Čomu sme sa smiali pri prvom pohľade na Maryšu? My sme súčasťou problému. Inscenácia sa človeka dotýka, konfrontuje ho. Starý príbeh je aktualizovaný. Dnešnému obecenstvu je predstavovaná dievčica (hraná mužom), túžiaca študovať a ľúbiť ženy, čo je publikom jednoznačne prijaté, keďže jej homosexualita nie je v inscenácii vôbec dôležitá. Nikomu z postáv jej vzťah so ženou nevadí. Čo Lízalovcom a Vávrovi vadí, je že Anežka je čierna. Rasistické komentáre sú recipientmi radikálne odmietnuteľné, sme jednoznačne na Maryšinej strane. A keď na konci povie niečo o tom, že je lesba, tak je to vlastne všetkým jedno, nikoho to nepoburuje. Inscenácia stavia kvír vzťahy ako hotovú vec, divák nemá priestor na homofóbne interpretácie.

Jihočeské divadlo České Budějovice – Alois a Vilém Mrštíkové: Maryša: Příběh vraha. Režie Janek Lesák, astence režie Monika Němečková a Aneta Brašničková, dramaturgie Natálie Preslová, výprava Kamil Bělohlávek, hudba Jan Čtrvtník, Hrají Eliška Boušková, Martin Dobíšek, Denisa Posekaná, Vít Piskala, Dana Ibragimova, František Hnilička. Premiéra 18. května 2021. Psáno z uvedení 19. května 2023.

Barbora Schönová