OIDIPÚS KOMPLET. KOMPLET?

@Laios od Hany Lehečkovej je vtipnou groteskou, prepájajúcou prvky antiky so súčasnosťou. Východisková situácia je definovaná jasne. Láios je kráľ Téb, za bránami mesta sedí sfinga, tyranizujúca obyvateľov. Vládca žije v paláci so svojou ženou Iokasté, nevychádzajú vôbec von a spoločníkom im je len personalizovaná aplikácia Hermes, spájajúca ich s online svetom či záhradný traktor. Dejovo sa manželská zápletka v podobe Iokastinej až manickej túžby po dieťati, ktoré jej Laios nechce dať, prepletá s politickými vzťahmi a aj duševným stavom kráľa Laia. Vznešená konotácia, akú nesie pojem antická dráma, sa tu spája s domácimi videami gay porna a fekálnym humorom, čo vytvára veľmi sviežu úvodnú pasáž. Veľký panovník je zbabelec a na sfinginu hádanku – ktorú uhádne však až ich syn – prichádza Iokasté. Pri prvotnom videní scény a úvodných minútach predstavenia môže síce nastať obava zo pseudo modernizácie či sfraškovatenia na úkor výpovede o do neba volajúcej ľudskej zaslepenosti, avšak pochyby sa postupom predstavenia rozplývajú. Inscenačný tím (réžia Zuzana Burianová) dokázal spojiť modernizujúce divadelné videnie s princípmi antického divadla a ponúka penzum dôvodov, prečo sú osudovosť a kliatby stále pozerateľné, vtipné, no najmä zasahujúce.

V druhej časti dostaneme kvalitne zrežírovanú (réžia Ivo Kristián Kubák) a zahratú antickú tragédiu so zaujímavými nápadmi. Počas prestavby z prvej časti do druhej si herci a technici nasadia morové masky a záhradná búdka sa zmení na (covid) testovacie centrum. Muž v bielej tóge umiestňuje po priestore pasce na potkany, v záhradke sú zapichnuté fotografie tých, čo pandémiu neprežili, každé podanie rúk sprevádza automatické dezinfikovanie. Po prestavbe sa pred nami rozprestrie antická tragédia v celej svojej naliehavosti. Kráľ Oidipus pomaly zisťuje, že príčinou všetkého nešťastia je on. Sila textu stačí k výnimočnému diváckemu zážitku, herci dokážu pretlmočiť obrovskú osudovú ťažobu a jednoduché mizanscény podporujú monumentálnosť ľudského súboja s vlastnou nepodstatnosťou v kontraste s osudom, no veľkosťou, čo sa týka dopadov rozhodnutí človeka na seba samého a najmä na okolie. Pracuje sa s temer celým priestorom záhrady vily Löw – Beer, čo vynikne najmä pri Oidipovom slepom ponevieraní sa. Scénografické prostriedky sú jednoduché (vracia sa aj záhradný traktor z prvej časti), avšak funkčné. Svojou „základnosťou“ evokujú výpravnú prostotu antického divadla. Aj v tejto časti sa inscenátori rozhodli pre modernizáciu, ale neopúšťajú základné mantinely antiky, a to skrz kostýmy, ktoré kombinujú odkaz na dobu, kedy predloha vznikla (pastieri, poslovia, avšak žiadne koturny) a moderné oblečenie, či už cez strih alebo materiál. Koruna je papierová a prilepená na šiltovke, zároveň koluje naprieč jednotivými časťami. Herecky je veľmi zaujímavo uchopená postava dvorného veštca Teiresiasa (Michal Kern) , ktorý tlmočí Oidipovi pravdy. Taktiež predstaviteľ Oidipa (Matěj Nechvátal) kvalitne kombinuje istú „zemitosť“ vo výzore a výraze s rétorickým umením. V svojich monológoch dokáže vykresliť utrpenie a dilemy postavy, no neprepadnúť patetizmu. Scénické riešenie v podobe pultov s mikrofónmi pripomínajúcimi politické tlačovky ponúka istý presah do súčasnosti. Oidipus všetko myslí dobre a Tébsky ľud ho uvítal ako spasiteľa a hrdinu, teraz je však skôr neurotickým hysterikom, čo reční k národu, len aby ho „milfka“ Iokasté poslala domov ako malého chlapca. Protipólom mu je zdatný rétor Kreón, čakajúci na svoju príležitosť. Je mladý a uhladený, úplný opak strapatého a strhaného Oidipa, ktorý pôsobí trochu ako zostarnutá rock star.

Umením vypovedať príbeh cez slovo jednoznačne vyniká Denis Šafařík, ktorý v prvej časti hrá aplikáciu Hermes a v druhej je poslom, ergo rozprávačom. Uteká z domu po samovražde Iokasté a zmrzačení Oidipa, rozpráva diváctvu ako sa to všetko stalo a divák to vidí pred sebou, len cez jeho slová. Je definíciou poetiky celého Oidipus komplet – nízka forma spojená s vysokým umením. Rovnako ako v prvej časti, aj tu je kolektívny herecký výkon pomerne vyvážený a jediným veľkým negatívom je, že niektorí herci rozprávajú do mikrofónov a iní nie, a tak kolíše zrozumiteľnosť. Ďalšou čiernou škrvnou je dve a polhodinová stopáž. Oidipus komplet sa hrá vonku a diváci sedia na nepohodlných drevených laviciach. Po konci druhej časti sú dvorným veštcom vyzvaní na presadenie sa na druhú stranu. Tretia časť, založená na pohybe, sa hrá na elevácií, predtým slúžiacej ako hľadisko. Najprv vidíme ležiaceho Oidipa so zaviazanými očami a počujeme audio, v ktorom rozpráva o svojich myšlienkových pochodoch v tme a bezčasí. Prichádza za ním Antigona ako do červenej odeté memento predchádzajúceho života. Na konci berie Kreónovi korunu a pokúša sa Oidipa opätovne korunovať, čo sa jej nepodarí. Oidipus padá vyčerpaný na zem a predstavenie sa končí. Aj ak by pohybové libretto Marii Novákovej bolo akokoľvek kvalitné, po súčasnom texte a takmer celom Sofoklovi sa jednoducho povedané, nedá usedieť. Zámer inscenátorov ponúknuť tri pohľady na antiku, tri rôzne spracovania túžiace dotknúť sa katarzie, anankné, všetkých pojmov, o ktorých píše Aristoteles, je zrozumiteľný. V polis si museli diváci odsedieť aj oveľa dlhšie predstavenia,v Oidipus komplet však pôsobí tretia časť trochu ako apendix, ktorý človek musí pretrpieť, aby sa mohol po náročnej divadelnej náloži presunúť domov.

Suma sumárum ide o naozaj veľmi podarenú inscenáciu so skvelou hudbou Ivana Achera a zábavnými nápadmi. Je však trochu pridlhá a jednoznačne sa spolieha na predzvesť kvality, ktorá sprevádza antiku už 2000 rokov, čím sa uberá o nutnosť dramaturgického odôvodnenia naštudovania a uvádzania.

Lehečková, Sofoklés, Nováková, Antická Štvanice 2023: OIDIPÚS KOMPLET Dramaturgie: Marie Nováková, Scénografie: Jana Hauskrechtová, Hudba: Ivan Acher, Choreografie: Václav Kuneš, Lightdesign: Jan Němec, Zvuk: Jan Tichý. I. Hana D. Lehečková: @Laios, réžia: Zuzana Burianová, Lái: Jan Meduna, Ioky: Rosálie Malinská, Hermés: Denis Šafařík, II. Kráľ Oidipus, réžia: Ivo Kristián Kubák, preklad: Matyáš Havrda, Petr Borkovec, Oidipus: Matěj Nechvátal, Iokasté: Gabriela Mikulová, Kreón: Adam Langer, Teiresiás: Michal Kern, Diov kňaz Mikuláš Čížek, Korinstký posol Peter Varga, Lájov pastier: Hanuš Bor, Oidipov posol: Denis Šafařík, Zbor: Jonathan Glazer a ďalší, III. Marie Nováková: Propast, Réžia: Ivo Kristián Kubák a Václav Kuneš, Oidipus: Václav Kuneš, Antigona: Rosálie Malinská, Dieťa: Jonathan Glazer

Laura Fedorová, študentka VŠMU