Óda na liminalitu záhradiek

Koprodukcia PLATZformy, CO.LABS-u a Chemnitz 2025 uviedla v júni performatívnu prechádzku s názvom ZAHRÁDKY*: Saga of Traffic Lights and Dirt. Trasa začala na streche obchodnej galérie ŠUMAVSKÁ Market a ústila do záhradkárskej kolónie na Kravej hore. Diváctvo mestom sprevádzala Kateřina Jebavá.

Kráčam cez rozbombardované stavenisko s výhľadom na žeriav k vysokým kancelárskym vežiam. Kedysi som tu bola na Magistráte mesta Brna zaplatiť za odpad. Pred performance si zbehnem do Lidlu po niečo malé a čakám na začiatok predstavenia. Oproti Lidlu je aj dm-ka… potrebujem teraz niečo z drogerky? Hlavu mi zapĺňajú praktické myšlienky až do úplného začiatku celej udalosti.

Akcia sa začína na streche nad domom, v ktorom sídli Lidl. Prihovára sa nám mladý muž (Dan Pavlík) v reflexnej veste a prilbe. Hovorí do ampliónu a číta text z papierov na doske, vyzerajúc akoby kontroloval, ktorí robotníci dnes prišli do práce. Monotónnym, zámerne znudeným hlasom oznamuje čosi o životoch rôznych bytostí. Cez fádny prejav je náročnejšie zachytiť obsahovú stránku výpovede, no jednoznačne prevláda humorný podtón celého hlásenia. Po dlhých a komplikovaných vetách sa pýta: „Pochytili ste? … Furt dobrý? … Ok, tak se odeberte pryč.“. Nečaká na odpovede a svojím nezáujmom k tomu, čo prednáša, pôsobí žartovne.

Zo strechy kráčame naspäť pred Lidl, kde sa stretávame s Kateřinou Jebavou. Má so sebou vozík na kolieskach (charakteristický ako nosič rôznych predmetov pre ľudí staršieho veku), z ktorého počuť zvuky. Reprodukovaný hlas sa k nám prihovára a informuje nás o matke zemi. Pre abstrakciu jednotlivých povedaných myšlienok je opäť náročné vnímať obsah ľahko zabudnuteľných prehovorov. Jebavá ostáva po celú prechádzku v tichosti, nevenuje publiku pohľady. Kráča svojím tempom vpred, nečaká na nás na prechode pre chodcov, kvôli čomu mi niektoré pasáže hovorené vozíkom mohli uniknúť. Nezainteresovaní okoloidúci sa začudovane na dianie pozerajú – približne pätnásť členná skupina prenasledujúca jednu ženu s vozíkom pôsobí nevšedne a smiešne.

Na prechádzke spomaľujeme pri niekoľkých zastaveniach. Spoza plota sledujeme muža obaleného v hline, ako sedí na parkovisku na deke a pojedá muffiny. Dlhšia zastávka nás čaká pred garážou, pri kartónovej krabici so všakovakými zvláštnymi polorozbitými predmetmi. Z reproduktoru sa tematizuje akási nemožnosť uvoľniť sa, „asfalt ju (možno Jebavú?) dusí“. Najdlhšie sa pristavujeme pri Gymnáziu Matyáša Lercha. Z pomerne veľkej vzdialenosti sledujeme v okne budovy pohybujúceho sa muža (Jiří Kolář) ako polieva kvety z vonkajšej strany okien. Na stenu inštaluje akýsi papierový symbol oranžového slnka a následne Kolář mizne. Škola je obklopená zeleňou, odkiaľ sa ozývajú pofidérne zvuky. Z koruny stromu skáče dolu bytosť (Pavla Kopřivová) v čiernom oblečení, pokrytá zelenou trávou. Rôznymi kotrmelcami a štylizovanými pohybmi sa približuje k Jebavej. Neverbálne spolu komunikujú gestami a vykonajú výmenu. Jebavá jej daruje záhradného trpaslíka a Kopřivová jej to opláca (asi domácim) džemom. Nastoľuje sa tak motív výmeny medzi prírodou a človekom. Les nám ponúka svoje sladké plody a my mu vďačíme keramickými ozdobami… (odpadom?) Zastavujeme sa pri voňavých stromoch, ktorých závan napĺňa celý priestor, ich intenzívnu arómu cítiť aj bez vynaloženia akejkoľvek snahy. Poslednými krôčikmi k záhradkám prechádzame okolo „muffinového“ muža bez trička sediaceho vnútri auta za volantom, a už sa ocitáme pred vstupom do kolónie na Kravej hore.

Kateřina Jebavá povoláva náhodných ľudí zúčastnených na performance, aby jej pomohli odniesť veci do záhradky. Jeden za druhým sa nežne pohybujeme kráčajúc vpred uličkou medzi cudzími osobnými pozemkami. Reproduktor nám odporúča zavrieť oči a nesnažiť sa nasilu uvidieť niečo zaujímavé. Obklopení krásnymi kvetinami a všakovakým hmyzom sa dostávame k tej „našej“ záhradke. Sadáme si na lavičku a pozorujeme konanie Jebavej. Pred očami máme mohutný strom, ktorý s nami „komunikuje“ opäť cez reproduktor. Hlas organizuje spoločnú meditáciu. Výdych a nádych. Bohužiaľ, akosi sa to stromu nedarí. Tematizuje sa tak nemožnosť meditácie, uvoľnenia sa nasilu.

Jebavá sa stará o záhradku, polieva rastlinky. Na korune stromu leží i trávová bytosť, s ktorou sa navzájom so záhradkárkou pokropia. Pohyby performeriek pôsobia veľmi abstraktne a komplikovane v kontraste s predchádzajúcimi jednoduchšími a konkrétnejšími výjavmi na jednotlivých zastaveniach. Záverečná performance v záhrade svojou neuchopiteľnosťou oproti doterajšej prechádzke pôsobí veľmi odlišne od ostatku udalosti, čím prispieva k pocitu nezrozumiteľnosti a, bohužiaľ, i zdĺhavosti. Chôdza mala trasu a stanovený cieľ, zatiaľ čo performance v záhrade nepredstavuje žiadne možné ďalšie smerovanie, čím dochádza ku konštantnému pocitu – „kedy asi bude koniec?“. Záver predstavuje hra s osvetlením a objatie performeriek. Ide o vzájomné porozumenie a nájdenie kompromisu medzi prírodou a človekom?

Performatívna prechádzka Zahrádky otvára tému liminálneho priestoru medzi mestským životom s vysokými budovami a neobjaveným (možno strašidelným) lesom. Počas celej udalosti som cítila potrebu reflektovať svoj vlastný vzťah so záhradkami. Môže záhradku predstavovať (nahradiť) aj okenný kvet alebo piknik na parkovisku? Pripomenulo mi to, ako si ľudia v panelákoch zvyknú na balkónoch pestovať paradajky. Ja som sa o rajčiny nikdy nestarala. Vyrastala som v silno mestskom prostredí, kde zeleň zastupoval iba park pred nákupným centrom a najviac prírody ma obklopovalo pri návšteve botanickej záhrady. I tak som si dokázala vybaviť pocit záhradky pri spomienkach na leto strávené na chate pri obci Vyšná kamenica u mojich starých rodičov. Húpanie sa na hojdacej sieti, hra so sesternicami na „divoké amazonské ženy“, strach pri nočnom konaní potreby v kadibúdke v rozprávkovo strašidelnom lese… Zahrádky mi pripomenuli, že by som ich krásu mohla skúsiť opäť v sebe pohľadať.

PLATZforma, CO.LABS a Chemnitz 2025 – ZAHRÁDKY*: Saga of Traffic Lights and Dirt. Réžia Jakub Štrba, dramaturgia Jiří Kolář, výprava Jiří Kolář a Karolína Mikulášková, hudba Jakub Kraus, svetelný koncept Polina Zaytseva, asistent réžie Dan Pavlík. Hrajú Kateřina Jebavá, Pavla Kopřivová, v nahrávke vystupujú Vojtěch Franců, Kateřina Černá a Štěpán Gajdošík. Písané z prvej reprízy 18. júna 2025.