Malosť ľudskej existencie

Inscenácia Moby Dick Neboli Velryba vznikla na motívy románu Moby Dick (Biela veľryba) Hermana Melvilla z roku 1851. Román hovorí o živelných dobrodružstvách na šírom mori, ale tiež o ľudskom osude a napätom vzťahu medzi prírodou a človekom. Súrodenci Nadine a Denis Geyersbach, z nemeckého ansámblu Theater Bremen, sú autormi konceptu tohto predstavenia a Nadine je zároveň autorkou výtvarného zapracovania, bábok a hlavnou predstaviteľkou šialeného lovca Achaba. Réžie sa zmocnila holandská režisérka Alize Zandwijk. O hudobný podklad sa postaral multiinštrumentalista Beppe Costa, ktorý sem-tam vstupuje na javisko aj ako aktér. Okrem klasických strunových nástrojov ako gitara či bendžo, Beppe Costa používa aj netradičné archaické hudobné nástroje na doaranžovanie atmosféry alebo priamo na napodobnenie zvukov veľrýb. V jednej scéne nám dokonca vysvetľuje, ako sa odráža zvuk v tele veľryby a zobrazuje to, na drevenom modely, pozdĺž, ktorého prechádza kovový drôt. Costa následne demonštruje zvuk tohto inštrumentu.

Bez popisku

Asi najintenzívnejší obraz celého predstavenia je scéna, kedy sa NadineDenis Geyersbach v role lovcov veľrýb „potopili pod morskú hladinu“. Javisko neosvetľoval nijaký reflektor, zavládla tma ako na dne oceánu, kam už nedolieha ani lúč slnka. Až kým na scénu nezačali nosiť svetelné bábky predstavujúce morských živočíchov. Morské tvory reprezentovali impozantný podmorský svet a ich „tanec“ doprevádzala snová hudba. Lyrickú montáž po niekoľkých minútach prerušil „strih“, kedy sa opäť rozsvietili reflektory, niektoré z kulís spadli a herci odpratali bábky. Zároveň boli na javisko zhodené plastové igelity ako kritika znečistenia oceánov. V inscenácií Moby Dick Neboli velryba je zvýraznená estetická stránka, ktorá znázorňuje prírodu. Popritom je herecká akcia v kontraste, zobrazuje necitlivé ľudské správanie, vedené potrebou zmocniť sa všetkého na úkor deštrukcie. Ľudia lovia veľryby, znečisťujú moria a ohrozujú celú planétu, aby si dopriali blahobyt, ktorého nikdy nebudú mať dosť.

Nadine a Denis sú v tejto inscenácií zároveň technikmi. Rýchle premeny scény vyžadujú manipuláciu s nemalými rekvizitami, a tak musia disponovať veľkou fyzickou kondíciou. Nadine sa zároveň v predstavení presúva na „bicykli“, ktorý má predstavovať loď. Tento stroj, vyžaduje veľa námahy na to, aby sa vôbec pohol. Pedále sú napojené na debnu s vodu, ktorá je umiestnená pred herečkinou tvárou, takže pri každom pohybe jej voda strieka do tváre...

Inscenácia Moby Dick Neboli Velryba sa končí pohľadom na obrovskú bielu veľrybu nafúknutú vzduchom. Herci následne neprehovoria ani slovo. Nadine už len pedáluje na mieste, Denis sa k divákom otáča chrbtom a spolu s Beppe Costa sledujú mohutnosť bielej veľryby, a tým nepriamo upozorňujú na to, aby sme sa dívali tiež. Aby sme si uvedomili svoju malosť nie len v porovnaní s veľrybami, ale aj celým svetom.


Moby Dick Neboli Velryba: Podľa románu Hermana Melvilla, koncepcia Nadine Geyersbach, Denis Geyersbach, réžia Alize Zandwijk, výprava Denis Geyersbach, Lucie Hedderich, Thomas Rupert, Nadine Geyersbach, hudba Beppe Costa, svetelný design Joachim Grindel, dramaturgia Regula Schröter, Písané z reprízy na DSB 23.5.2023

 

Laura Genčúrová


Více článků

Přehled všech článků

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info